Minulý Silvester

Spomenul som si na minulý Silvester.Nie som tajnoskár radšej sa podelím o skvelé zažitky.Moje meno radšej neudávam z prezervatívneho hľadiska,mojej malej aj tak bezvýznamnej osoby.
Ale poznám pár vyvolených ludí ktorý by ma najradšej vydeli na lopatkách.Môžu mi maximalne pobozkať vaky mojho turistu.Inak ich týmto pozdravujem.Ahojte?

Tak začínam:
V októbrovom slnečnom dni si len tak idem v autobuse a premýšľam.Môj myšlienkový pochod sa zastavuje na silvestrovskom dni.Začínam plánovať program.Pri mojich plánoch sľubných ktoré sú obohatené o hudobný talent miestneho bezdomovca ktorý sedí za mnou.Nosovo-hrtanový spev exkrementov známej pesničky “Slzy tvy mamy” vo vietnamskej zrýchlenej podobe.Začínam pomaly jednať.
Po veľmi dlhých rokovaniach s mojimi známimy sme sa konečne dohodol všemožnými spôsobmi.Až taký spád udalosti nastal že boli vrele pevné linky, maily,rýchla výmena esemesiek a napokon komunikácia výsledného efektu končiaca vyhodeným môjho nového mobilu cez zatvorene okno.Samozrejme od radosti.Vec pre všetkých vybavená.
Sama ľudská nedočkavosť nás dohnala k malej zmene kalendára.Áno ,Silvester je 29. Decembra.
Mam rezervovanú malú garsónku na tento slávny prelomový deň v roku.Nachádza sa v Bratislave v mestskej časti Petržlen na Gyššaniovej ulici na šiestom poschodí.O tretej po obednej sa začíname zhromažďovať.Finálne číslo končí pri desiatke.Obsadenie samozrejme Island,Nemecko,Spojene republiky zahoria a pár Slovákov a Slováčiek.Po dvoch hodinách osmelovania sa z pitným režimom sa naladička pomalí ale zdatne roztáča.Po ďalších dvoch hodinkách sa začína roztáčať aj zemská príťažlivosť.Dievky pohladné, tancujú v rytme diska.Majú veľký ,preveľký tanečný talent.Pripomína na pohľad môjho jedného očka zaostreného ako pacientky s leprous v Rumunskú.Ale čo môžme očakávať od administratívnych veľmi vyťažených pracovníčok.Do toho príde okienko literárneho smeru od Hansa.Rozpráva príbehy od sesternice Christiana Andersena.Áno tej milej pani Arzény Christinovej.No ona to bola muž.Ale deťom to vôbec nevadí čo sa skrýva pod sukňou.Nie? Niektoré príbehy mi začali pripomínať malú dedinku na okraji našej večne zatracovanej že vraj republiky.Jaj už viem ta dedinka sa volala Mihalnice z Ritnice.Večne zamrznutá ,sem tam aj zasnežená,na mape skoro nenájdená.Z tým zmrznutím sa ani moc nedivým keď tam pred piatimi rokmi vybuchli tri cisterny z tekutým dusíkom.Viem že od minulého roka je cela oblasť vyhlásená za kultúrnu pamiatku.Neviem či sa to bude páčiť miestnym keď jedného dňa roztajú.Ale čo už.
Jedna z dievčat sa prizná že je panna.Zahladeným pohľadom plnej túžby Hans začína konať známy rituál použitý v Telgárte,kontrola originality.Na pomoc mu beží Hugo.Amen tma Dolorez ! Toto bude pre dievčinu veľmi kruté.Dievča pohladne, večne sa usmievajúce ako päť korunačka z minulého režimu.Hans s Hugom podotkli že asi pri poslednej súloži niečo chytila.Mali na mysli tie cirkusové zvieratka.Tentokrát to bolo vykonávané v malom štýle v umyvadle. Po dvadsiatych minútach to chlapov omrzí.
Dievčina malá, blonďavá nejaví známky života.Hans a Hugo si losnú ktože ju oživí.Samozrejme vyhral Hans.
Spomenul si na večný úsmev tejto dievčiny a povedal “Nebudem riskovať filtzky na jazyku” strčil jej fén do úst a zapol.Bohužial zachranil jej život možno biedný ale prepalil jej jazyk ,veď ona to nejak rozdýcha.Na tvári jej zažiaril výzor znásilneneho rotvajlera a trošičku jej dymilo z úst ako keby fajčila dymku mieru od komančov.Zatiaľ chlapi v obývačke začínajú robiť zábavu spoločenskú.Na spôsob Harryho Nátera.Kultová filmová volovina, dobre sa pri nej zaspáva.Šibrinkujú z čarovným prútikom po celej aj tak jedinej aj to neobývateľnej miestnosti tohto vysoko kapacitného bytu,pripomínajúci kontajner.Prútik že vraj zberateľsky kus ? Pochybujem.Môj názor je istý že je to vysušená sviečka z nosa.Čipky z ucha som ešte nevidel? Malo pijem idem sa radšej doraziť.Chlapov chytil zápal vercajchovi že žienky nevinné chcú ojazdiť.V tomto momente neslýchanom musím samozrejme zasiahnuť.Dohováram im zasranom že v takom to stave môžu prísť o papiere.Jazdenie a alkohol nejdú dohromady.Hans sa pridáva a vysvetľuje že nástroj činný ,mužský sa po požití veľkého množstva alkoholu stava nepoužiteľný.Nech neostávajú v tom že sa im rampa zdvihne.
Jedine čo im teraz maximálne postojí je iba rozum.Hugo chytá divne krče brúšne.Asi to bude po mojom preslavenom majonezovom šalate ktorý som skladoval dva roky na balkóne.Hup ,sa ,sa chybička sa prihodila.Zo záchodu sa ozýva stonanie,modlenie a hriešne výkriky ako pri prvom milovaný.Hugo z blaženým úsmevom vychádza z miesta kde krali chodia peší alias tronidlo.Sám sa nám priznáva že to bol jeho najlepší životom poznamenaný moment keď sa cítil raz ako skutočný dávkovač na čokovenčeky.
Nálada sa nejak začala ztíšovať.Možno to bolo tým že namiesto alkoholu pitného , pijeme technický lieh ,ktorý som splašil od nás z dielne.Asi ?
Hans záčina rozprávať o svojom bratovi ktorý sa za neobjasnených okolností stratil.Každý rok v máji sa stretli v prístave kde sa nachádzala lodička.Podotýkam nie topánka.Taká mala loďka,nejaké to rodinne dedičstvo.Raz sa rozhodli že navštívia Eskimákov.Tak si plavajú hore a dole,sem a tam.Napokon po troch mesiacoch na vodách doplavú do eskimáckej federácie.Skoro im dych sám od seba vyrazil po zistený že na Antarktíde sa nachádza aj piesok ,aj prepečený domorodci.Asi neblahé následky globálneho otepľovania ? Takto to nemohli predsa nechať,trápiť sa luď ľadom vychovávaný.Tak ich byli hlava nehlava.Sem tam aj očko a zubček vyletel až napokon po štyroch dňoch zisťujú že sú v Maroku.Mali ďalší prúser zasa.
Následne nám prezradil ako sa tá osudová strata vôbec stala.Keď odplávali na lodičke smer Nórsko,začali cestou popíjať islandský moc alkoholový.Po šestnástom litry ponožkovice a tretom kilometri nastala tma.Bola to asi čierna diera.
Hans sa zobudil v lodičke na majáku v San Francisku.Brata od vtedy už nespatril.Aj nám prezradil ako sa dostal zvláštnym spôsobom domov.Tý Američania majú zázračne služby.Objednal si taxík z New Yorku a ten ho doviezol až pred rodičovský dom v Rejkjavíku.Všetci v nemom úžase máme otvorené ústa.Len tá mala blonďava ta ma celý večer otvorene ústa veď vetrá ten svoj flambovaný jazyk.
Hugo nás chcel rozosmiať.Tak aj on začal rozprávať svoj príbeh neblahý ,písaný životom.
Keď sa vrátil zo stretnutia z jedného aj tak moc nevýznamného zrazu zo Stredných Tatier.Zistil že má vyhorený dom ,dieru na záhrade v ktorej bol napísaný odkaz od milovanej manželky a dcéry.
V liste sa písalo že ich mal hlbšie zakopať a že od neho odchádza kvôli tomu že je v druhom stave gravitačnom.Otehotnela na dovolenke v Maďarsku z nejakým zelovocinárom.Momentálne je na letisku.Čaká na let 44325,smer Porto Rico.
Hugo len maximalnou pozitivitou riekol “Kurvy jedny, zasrane !!! ” a začal konať v medziach svojho svedomia ,vedomia a právneho nevedomia.Rýchlo sadne na bicykel a fičí smer letisko.
Na letisku sa trošičku pohral z palivovým prívodom lietajúceho stroja.Zo zamysleným až blaženým výzorom len riekol “ Cudzinca už neriskujem ! ”.
Ked ste náhodou čítali v denníku Starý Čas že spalo lietadlo kúsok od Saint Tropez tak to je Hugová poctivá práca.
Do debatného krúžku sa pripájam aj ja.Odhaľujem ako som robil autoškolu a prečo ma omylom vyhodili z kurzu.Jedného dňa na cvičisku pri miestnej dostihovej dráhe si môj inštruktor išiel odskočiť.Spomenul som si na slova jeho keď mi vravieval že či má hovoriť po španielsky.Názorne som mu ukázal ako sa to robí v Španielsku.Nechal som ho najprv urobiť prehliadku kapoty a potom keď sa ručičky šmykli aj spodku auta.Keď som nazrel do spätného zrkadielka pre blondínky videl som že niečo rozprava.Konal som podľa osvedčených inštrukcií.Zaradiť spiatočku,plyn a jednotku a plyn.Aplikoval som to najmenej päťkrát.Potom už nehovoril žiadne kraviny.Majiteľ autoškoly chcel podať žalobu na úmyselne ublíženie na zdravý.Ale ja sa stále obhajujem pravdou.Bola to iba nehoda.
Rasťo z Malaciek sa nám pochválil že jeho syn ide do prvého ročníka po šiestýkrát.
Je naňho veľmi pyšný.Chlapča sa vystatuje “Budem ao tata.Zdatný ó-ó-t”.Chlapec ma rečovú vadu nevie vysloviť veľke tlačene K. Celý tata.
Nastal čas polnočný a mi polotriezve deti bývalého socializmu, otvárame šampanské.Zas a znova podotknem že tieklo šampanské dvakrát dole hrdlom a niektorým aj hore hrdlom .
Všetci sa navzájom stískame ako pri zoznamovacej terapie pre nesmelých.Sem aj tam aj božteky padajú každý s každým.Ja osobne dobre vybozkávam neznámu krásavicu ktorá sa nejakým spôsobom ku nám pripojila.Keď okenou modrastou, preleštím svoj orlí zrak zisťujem že som bozkával svoj vlastný odraz v zrkadle.Sakra!Ale bola to pekná samica.
Vyhadzujeme najprv petardy,stoličky,pračku a napokon aj celú kuchýnsku linku.Naše detinské správanie konči u mierumilovného Čičmányho.Poviem z maximálnou úprimnosťou nechcel som ho vyšmariť von oknom.Neprešiel by cez rám.
Čičmány je taký skutočne nesmelý chlap po štyridsiatke.Raz sme naňho narazili na Miletičke bol tam v predajni ako bytový doplnok v tvare svietnika.Bol roztomilý ako pozadie orangutana.Od vtedy sa ho nevieme zbaviť.Čičmanko je skutočne zhmotnenie rozprávky o troch bratoch.Malý,tlstý a poďobaný.Keď bol malé dieťa, osprostené.Čo ja sám neverím že aj dieťaťom niekedy bol.Chcel strašne byť očkom bystrým – gynekológom.Po zásahu jeho rodiny keď skúšal vlastnej matke urobiť preventívne vyšetrenie sa mu dostalo kuchynskej pocty.Dostal valčekom po hlavičke a svitlo mu po štyroch dňoch strávených v kóme na lepšie vyhliadky, životné.Pochádzal z chudobnej rodiny.Bohužiaľ nemali ani na hračky.Jeho jediná zabáva bola skúška pružnosti s gašparkom.Teraz sa nedivým prečo ho ma zasunutý v ľavej topánke.Má to v živote ťažke keď ide po ulici a vidí tie krásne dievčiny v minisukňach v lete.Vždy zakopne.Hovorí tomu dvojitá bolesť.
Nejaký blázon ktorý nevie čo obnaša deň silvestrovský, zavolal na nás políciu.Zaklopú na dvere dve šišky zelené.Bohužiaľ majú smolu.Prešli cez okenný rám.Ano,ano skúšali skok do diaľky.Samozrejme s našou pomocou.Na chodníku sa vynímajú ako dve postavy egyptského boha radosti.
Nerušením vystrájaním pokračujeme ďalej.
Po pol hodine prichádzajú policajné posily.Hans len zvol “ No fasa. Zasa ? !“
Začíname manévrovať s manévrom vojenského rázu,spôsobom mornonského zrazu.Miešame napoj molotov.Hugo tam vlieva všetko čo je len poruke a pri nohe.Nevynechá ani čistič na toaletu.Ja pridávam aj majonézový šalát.Keď ich to nezasiahne nech sa aspoň z toho poserú.
Hádžeme zápalne fľašky.Nejak prehrávame.Rasťo ,švárny to chlap.Chytá sa vedenia.Bohužiaľ nie elektrického.Sakra ! Zo samej nadšenej výzvy vykopneme spoločnými silami susedove dvere.Dedko imobilný dostáva mobilný preplesk.Prevenčne ! Aj mi ho bolo ľúto že sme ho nedorazili.Vyzeral ako vyschnutý javorový list pripojený na kyslík.Super ! Aspoň máme bombu.
Hans z trojitým zaostrením zraku veveričky ktorá našla od popolušky oriešky.Vyrába odpaľovaciu rampu.Trocha bravčovej masti,trocha trpezlivosti a ide sa na to.V rýchlosti tohto diania ju aj pokrstil,dal jej meno Bublinka.
Z agresívnym výzorom pomätenej sasanky riekne švedským nárečím “Hmm ? Poď zlato budeš zapísaná v NATO !”
Sám Hans nevedel čo tým myslel ale odpáli bombičku.Pekná explózia autíčka.
Pár tých zelených mužičkov prekĺzlo cez našu obrannú líniu.Sakra !Rasťo sa chytil slova svojho.Všetci sme ho podporili v jeho inštinktoch lovca.Dal nohy na plecia a začal sa plaziť svojim vlastným pozadím.Vojensko-taktická stratégia nazvaná dážďovka.Maximálne účinná ,nepriateľom nespatrená a mojou osobou aj nepochopená.
Bohužiaľ bol prezradený svojím kyslým úsmevom.Začala sa naháňačka.Najprv oni jeho potom on ich.Najprv oni strieľali po ňom a hádzali nepoužiteľné zbrane potom on ich naháňal s motorovou pílou.Tak sme sa na tom zabávali že Hugo si aj cvrkol.Kopec srandy.Aj policajti boli skoro celkom šťastný že prišli o nohy.Nebudú im aspoň nožičky smrdieť.Veď každý vie že nohy rastú od zadku.Nie?
Po nasledujúcej hodine prichádza špeciálne zásahové komando.
Hans a Hugo rýchlo vymyslia novú stratégiu.Kódové meno ZHP alias Znásilnená Holanďanka v Prahe.Na taktiku DPH nebolo toľko času.To znamená že beháme ako splašené ovce sem a tam.Nikto tým pádom nevie odkiaľ sme a komu patríme.
Takýto pocit som už raz zažil u svojej manželky ktorá ma ako sestrička pracujúca v nemocnici chcela opýchať injekciou.
Po tridsiatom minútovom šantený sa podarilo políciu zmiesť z našej nepáchnucej stopy.Dohoda bola jasná,keď sa ten bordel utíši mame sa stretnúť v byte a pokračovať v oslavovaný.Všetko sa utíšilo a mi sa konečne stretávame.Po zistený že nám ho niekto obsadil ,likvidujeme rýchlo usadlíkov.Šup von oknom.Zasrani jedny ! Až potom pomalým spôsobom zisťujeme že náš byt sa zväčšil o dve ďalšie izby.No čo už tak oslavujeme ďalej ? Zo siedmeho nám klopká pórtvišom stará Pipiková.Aby sme už konečne vypli to rádio.Ona odjakživa bola divná.Stále si plietla slová.Napríklad namiesto metalíza hovorila metastáza.Keď som sa jej raz pýtal.Akej farby ste mali žigulaka ? Že vraj sivej metastázy.Ale v byte žiadne rádio nebolo ? Už asi viem prečo sa jej manžel obesil.Túto tému sme radšej nerozoberali.Veď len pri predstave že jeden Pipik je zavesený namiesto lustra nás zabolelo v rozkroku.
O trištvrte na štyri sa náš hluk oslavovací utíchol.Nebolo to náladou ale nedostatkom snahy stráviť vypití obsah pochutiny.Takže dobre.Ja osobne siaham do malej knižnice ktorá ešte pred piatymi hodinami ani len tu v tejto miestnosti nestala.Dodnes neviem ako je to možne? Ale nevadí.Vybral som si svojho obľúbeného vo svete maximálne neznámeho aj tak skvelého autora Cairona a knihu “Rozpravy z popravy”.
Neskutočne realistické poviedky pišinkuje.Napríklad o tom obesencovi čo po poprave ešte dve hodiny recituje básne.Všetci mu potom tlieskajú z nesmiernym obdivom.On by sa aj zo slušnosti poklonil ale ma zlomený väz.Alebo o tom preslávenom Čechovi čo ho viackrát popravia a potom sa ho zbavia.Najprv tí Američania ho dajú na elektrické kreslo.Po spustený prúdu kričí “Dej víc ! Dej víc !”.Potom skúsia gilotínu,tu otupí.Vyskúšajú mosadznú guľku.On si s nej urobí zubnú korunku.Napokon ho vyšlú do kozmu.Tam si odskočí na vesmírnu stanicu MIER.Áno už viete o kom je reč.Náš prvý československom poznačený kozmonaut Cecek.
No unaveným ale predsa zaostrením nadhľadom pohľadu zo skrine kde som čítal, zisťujem že moji kumpáni obnovujú naladičku.Začínajú sa hrať na karneval.Ono by to bolo všetko v poriadku pokiaľ by sa Čičmany nevyzliekol do nahá a nezačal sa červenať.Keď som sa je ho malej ale za toho širokej sadlom prerastenej osoby spýtal že za akú postavu je obnažený.Len odriekol že je zápalka.
Tak prevencia jasna radšej ho opijem.To som ale ešte netušil že po hodine obtiahne zliatinový radiátor.To je ale uchýľ !
Z malým lúčením že toto je fakt zverina si idem ľahnúť.Nech sa deti bavia ako chcú mňa to teraz nezaujíma.
Po niekoľko hodinovom spánku a gymnastickom stískaní steny sa prebúdzam ako vykastrované veľkonočné vajíčko.
Zrazu rana ako z dela.Dievčiny hovoria že asi padla hviezda ?Chlapi zas vravia že kométa ? Všetci ju vydelí padať.Ja odborník zdatný obzriem situáciu.Zistenie je úmorne až humorné.Sused ktorý býva na dvanástom poschodí.Hmm už nebýva.Vybuchol mu plyn a momentálne leží ako vypálená prskavka na chodníku.
No nič , aspoň máme dôvod sa napiť.
Hádžem divný úsmev.Asi to bude tým že namiesto vína som si chlipol trocha z octu.
Nevadí čo ma neposilní ,to ma dorazí !
Skúšam to aj z olejom.Nemá to grády.Ostávam preventívne u pálenky od Rasťa.
Prevencia proti narkóze je spánok.Ale na druhej strane nebudem riskovať že si ma niekto pomýli zo stenou a budem ma nakladať.Tak radšej budem hore.Len tak popíjame niečo porozprávame.Niečo rozbijeme atď.Hugo dostava slabú chvíľku.Skúša sa otráviť plynom v elektrickej rúre.Snaha zdatná ale márna.Štyri rázne preplesky a chvíľka beznádeje je zažehnaná.
Rasťo chytrí to architekt.Skúša zveľadiť priestor bytový.Hlasným zvukom vydávajúcim z jeho " Los Pavarotos Hlasos Hrtanos " alias hlasivky.Že tá stena v strede miestnosti sa sem vôbec nehodí, začína konať.Tak ju rozbíja ako keď svoju ženu pristihol z vlastným šéfom hrať uhorkovú hru - nakladačka.Kto mal len tušiť že je to nosná stena? Puk sem,puk tam.Nam to vôbec nevadí.Môj malý kreatívny počin sa prejavil.Rasťa som stopol.Urobil som dekoráciu z nejakých tých živých kvetín.Čo som samozrejme z chodby ukradol.Kdo by to len pestoval.Keď sa to robí všetko z PVC.
Minule som bol v hypermarkete.Že si zadarmo kusnem do rajčinky.Aj som si dobre odkusol.Moc mi nešmakovala keď som zistil že je to pingpongová loptička.Sakra!
Začína sa mi nejak krútiť črievko.Preventívne zavolám šéfovi že ako sa má,či mu postál cez Silvester.Mam na mysli rozum.Mne stojí doteraz z toho liehu.
Telefonát je mierne vláčny.Kričí,ziape.Stále sa ma vypituje že kde som ,veď už je jedenásteho januára.Ja mu len vysvetľujem že silvestrujem a potrebujem si predĺžiť dovolenku.Môj šéf je idiot a stojí si na kábli.Po tejto vete pokladám telefonát.Sakra!Dostavil sa pocit keď som prestal fajčiť.Vtedy som zožral celú chladničku.Nakoniec som sa zastavil u tesnenia v dverách.Áno,už som asi nezamestnaný.Ale mne to vôbec nevadí.Za posledný rok som zmenil povolanie asi deväťkrát.Asi mi len ostáva ojazdiť celú socialku.Tak čo bude aspoň so mňa rekvalifikovaný invalid.
Hugo to zase preháňa.Jeho triezvosť je na hladine sibírskeho leta.Mýli si blonďavu dievčinu z pisuárom.Zas a znova moja maličkosť musí zasiahnuť.Hugo dohováram že dievčina nie je z keramiky.No po tretíkrát to aj pochopil.
Doch8dza mi pohonná latka alkoholová.Presadám na modrastú liehovinu.Nikto mi ale nepovedal že o tri hodiny budem pri močení aj plakať.Čistá kyselina z batérie išla zo mňa.Zasrana okena!
Keď už nemám čo piť.Začína sa najhoršia životná etapa.Áno,ja triezviem.Sakra!
Po ušľachtilom zistený sa mojej malej aj tak pre mňa významnej maličkosti otvárajú reálne pohľady.Tak toto nemalo chybu.Stav prijateľný len vo venezuelskej telenovele z čilskými titulkami.Takže dve brunetky úplne opité na stole,jedna blondína sediaca na stoličke z otvorenými ústami ktoré pripomínali mi tunel Sitina alebo Branisko.Plomby nepočítam.Hans v kupelni v alkoholovej kóme.Hugo ten ocikal všetky rohy bytu,myslel si že je nemecký ovčiak.Pre mňa je len poriadny čurák.Čičmany ten si dal repete z radiátorom.Chvalabohu tentokrát sa zasekol.Tých ostatných bezmenných čo ani nepoznám sú mi ukradnutý.Tu končí moja silvestrovská misia.Idem radšej domov.

Na záver:
Pokiaľ niekto zistil kto som ,tak mi môže pobozkať aj toho turistu.
Hádam,dúfam že nabudúce dodrží sľub Rasťo.Mal by nás pozvať do Malaciek na Silvestra.
Nech každý či starý či nový rok niečo len dobre pre vás prinesie.Majte sa.