Vianočná chata.

Zima vkročila do našich vľúdnych dní ,nečakaným spôsobom.
Rozhodol som aj s mojou lúpežnickou bandou zostavenou tradične ,Hans z Islandu,Sven môj obľúbený Švéd o ktorom vôbec nič neviem ,Rasťo z Malaciek,Juri z Bratislavy a pár ostatných ludí čo ani nepoznám ,lyžovať do krásnych snehom posypaných Stredných Tatier.Pre geograficky neznalých ,prezradím že sa nachádzajú medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami.Áno tam sa nachádza ten preslávený vrch Rováň.
Tradičný zraz sa začal v hlavnom meste na želeničnej stanici.Niesol sa v znamení veľa radosti a malo starostí.Po niekoľkých slovenských športových prehliadkach občerstvení a bufetoch nastupujeme ako jelita do vozňa.
Nech nemrháme našim časom drahocenným ,preventívne otvárame niekoľko litrov tradičnej pálenej slovenskej frndžalovice.Keď sa nálada roztočila ako žaba v mixéry ,naše radovánky sa dostavajú do maximalných otáčok.Hansové zázračne slova "Kto nepije s nami ,pije proti nám" sme od tohto okamihu nášho nepili ale chľastali.Sven v stave minimálneho logického úsudku,usúdil že urobí osobnú prehliadku cestujúcich v mene prepravnej spoločnosti.
Hans sa pridal ,bohužiaľ aj ja.Hansové ďalšie trefne až triezve slová z dna flašky ,riekol "Koho neopijeme toho dobijeme".Bez nejakých určitých zábran ,začíname aplikovať.Zo slovami " Ďalší falošný Superman nevzlietol " sme z desiatim pasažierom radšej prestali praktikovať.Mam na mysli vyhadzovať z okna.Jednoducho nás to nejak prestalo baviť.Že by?
Zas a znova usadáme do našej lóže kde zrazu sedí milá babička ktorá si len sťažuje aká je doba,ako sa všetci niekam len ponáhľajú a tak ďalej.Babička výrečná rozprava a stále rozprava a všetci ju nepočúvame a nepočúvame.Až príde na radu príbeh jej životný ako naháňala Nemcov po lúke niekde na Dukle.Obľúbená téma Svena a Hansa len podotýkam.Priznáva sa že v štyridsiatomštvrtom bola v SNP.Áno to je ten Spolok národov postihnutích.To je tam kde príde Partizán,Rus,Američan ba aj Nemec a nohy tam nechá.Blázni to boli že tam vôbec šli.Ale zázračnej babičke nič nechýba.Hans sa obuje do situácie výstižnej a chce prepísať malé dejiny celosvetove.Babička sa sťažuje že nôžky ju bola.Hans "Hmm ,bolia? Nebudú!".Jedným očkom triezvym a sekerkou tupou chce jej znížiť výšku.Okamžite zasahujeme a zastavujeme jeho schopnosti operačne s malou výhovorkou že kto to svinstvo po ňom uprace.Hans "No fasa! Nikto".Tak babičku presvedčí o venezuelskej rehabilitačno-meditačnej procedúre deviatich Tibeťanov zo šiestich.Obkrútil jej nohy okolo krku ako vianočná mašlička na darčeku.Potom jej dáva rady doktorské že keď vydrží až do konečnej tak ju trápenie nôh prejde na celý život.Babička naivná ako Somálske dieťa ktoré čaká na večeru mu uverí a plní všetky jeho rady.Ešte jej pripomína že keď bude potrebovať na malu potrebu že to môže kľudne pustiť lebo ty tibetania to robia stále a hocikde ,trebárs v lese aj v meste na chodníku.Hovorí sa tomu tibetská fontánka.Zrazu v tomto čase nenávratnom pokračujeme v popijaní.Sven si zmyslí že aby sme mu poukazovali tento zázračný historický hýbací koľajový stroj z vozňami.No problém ,začína exkurzia naša ,nie moc triezva.Prechádzame na koho natrafíme tak ho prechlastáme.Stav je pre nás veľmi dobrý až priaznivý.Zatiaľ stále vyhrávame.Osmi neznámi v delíriu ,traja v stave slovenského seriálu "Uvidíme,poletíme!" len to nebolo z oblakov ale z kupé cez okno.Pri konci sme vytriedili asi päť vozňou a potom konečne banda naša alkoholom trefná dorazila k rušnovodičovi.Nenásilným spôsobom nôž pri krku nasával sám mok alkoholový.Tak sa spil že sám aj nám baletil.Sven len zamrmle "Pošmykol sa Batman jeden,no čo už s ním keď je kretén".Od Liptovského Hrádku sa vlak riadi sám.Pred Popradom si dávame rýchlokurz parašutistský a skáčeme.Pre nás už končí jazda vlakom.Chvalabohu.Či tak onak v Poprade končia koľaje.Babičku sme samozrejme vo vlaku nechali keď si ona dievka švárna stále myslela že konečna je v Bardejove.Nechceli sme jej predsa kaziť radosť.Hans len podotkol že keď to prežije tak nohy ju bolieť nebudú a keď nie tak už ju nič bolieť nebude.Hovorí tomu defekt tuhej repy,vydýchne a leží.Po dopade sa cítim ako pred dvoma rokmi.Vtedy ma kolegovci strčili do priemyselnej práčky.Prežil som všetkých sedem programov na deväťdesiatke.Ani som sa nespral.Nezazlieva som im to.Proste mi splnili detský sen ,rotáciu v bubne.Po krátkej prechádzke do Popradu asi päťdesiat kilometrov.Sven začal rozprávať ako sa prepracoval od brušného chirurga na stolára.Jedného dna operatívneho na operačnej sále číslo 22 sa začali herne chirurgické disciplíny.Hod slezinou cez okno,čítacia disciplína slepého čreva,rýchlohladanie inštrumentov v pacientovi.Najzabavnejšie je to keď pacient je pri vedomí.No keď mu na to došli tak ako lekár si už neškrkol ani nepichol.Naš stali kukač močurkovi potrubový Hans.Prezradil nám v tej chvíli očarovanej lekárskou zručnosťou Svena že je členom paraolympijského výboru.Chce presadiť nové a menej ohrozujúce disciplíny životné.Napríklad plávanie bez vody,beh vozičkarov cez prekážky alias čelovka a cyklistické preteky na stacionárnom bicykli.Už sme skoro v Poprade keď zhliadneme na pohľad dymový.Hans "Hmm.Babka sa peče?" a Sven "To nie!Tá je večná!Tá sa frňakom do Bardejova preorala!" asi mali obaja chlapi pravdu.Mojim silno zaostrením zrakom ako opitý jastrab v ZOO som niečo videl.Pripomínalo to čerstvo vykopaný žľab.No keď sme konečne sa doplazili do toho večného skoro nedosiahnutelného Popradu,automaticky zatáčam do samoobsluhy z čírim slovenským názvom u Megýho.Pre istotu beriem aj Rasťa.Očka sa mi rozžiarili ,moje obľubené keksíčky z detstva.Pripomínam že z modernizovaným názvom VéBé Dobré ráno.Našiel som aj dalšie lahodne polotovary Morka Bolla a mliečne výrobky Pripinačík,Žermix,Aktivtmel,Joži Bella,Diffidus Morbidus.Pokúpil som čo sa len dalo.Pri pokladni pokladník na nás vola neznámym kórejskym dialektom.Rasťo výstižne mu povie " Hovno rozumiem,hovno dám " a koná ,vykadením sa na pult.Potom Juri nás jazykovedcov odborných ,informuje že to bola čistá maďarčina.Rasťo na to "Čo som vedel? Dostal tyčinku ,nech sa nesťažuje".Rasťovi hovoríme jednohlasným zborovým C durovým hlasom že je humusák a že nás vôbec nezaujíma čo tam zanechal a aké to malo rozmery.Po skončený debatného krúžku ktorý ani nezačal.Ideme radšej trocha z ostra rozhliadnuť sa po tomto meste.Natrafíme na miestny trh.Super.Hans zo svojou psychologickou testovacou metódou ide testovať miestnych prebalených juhoazijských občanov tejto malej aj tak bezvýznamnej krajiny.Striehne očkom ťarbavým a vrhá sa do dialogov pekelných.Hans vypytuje miestnych obchodníkov že za koľko predávajú tričká.Upozorňujem že berú aj starú menu slovensku.Po tridsiatych minutach zisťuje že oblečenie mení niekoľkokrát zloženie,cenu,typ použitia a jedna sa o ten istí druh tovaru.Majú veľmi výhodný kurz menový.Tričko ktoré u nich stalo v mene slovenskej 500 tak stojí v euro 35.Veľmi ťešivé zistenie.Od samej nákupnej radosti sme nič nekúpili.Po tomto páde krutou realitou som radšej išiel do kina.Ostatný ma ,samozrejme nasledovali.Dávali tam kultový film zo stredoveku "Johanka z Párka".Strašne som sa v kine rozplakal.Zistil som že mam v zipse zacvaknutú guľku.Krutá bolesť.Keď bolesť ustala a kino skončilo tak sme vyrazili smer Mladá Ľubovňa.Cestou učím aj s Jurim naších kamarátov z cudziny naše piesne ľudové.Každe dieťa ich pozná napríklad "Od kapusty aj riť pustí" ,"Ja ti ho dám" ,"Hore háj dolinu porezajte na farárovú pišinu" a tak ďalej.Po úmornej ceste došľapeme do mestečka či dediny.Je to jedno ja nevidím ani za roh.Preventívne iba ja kráčam rýchlym krokom do Lekárne a kupujem si špeciálny Pišipúder.Hans mi ho doporučil že ho dava pacientom a ma blahodarne hojivé účinky.Niečo spomínal že ho doma používa na čistenie mastných pekáčov.Keď to pomôže pekáču tak aj mne!Natrafili sme na Huga.Hans ho od samej radosti vystískal.Na prvý dojem to vyzeralo ako lezbický par na autobusovej zástavke.Krásny pohľad.Hugo prezradil že je ubytovaný v maliarskom hoteli "U bohatej štetky".Hm ,zaujímavý názov?Ďalej prezrádzal že je tu ako nemecký turista z občianským združením "Mladí vdovec".Hans sa vypytoval či je vdovec.Že ešte nie ale pracuje na tom.Ženu s dcérou nechal doma.Pred týždňom kúpil vo výpredaji v Kopešhagene malú ,rozmer jeden aj pol rakvu.Keď manželka aj z dcérou spali tak ich tam šupol a preventívne aj zakopal na záhrade.Aby neriskoval že vylezú.Nemal to srdce tak im nechal list aby skludnil im stresovú situáciu z odkazom že keď sa postavia a urobia predklon nájdu pri nohách vojenský granát.Aby to mali rýchlejšie za sebou.Kde je Kopešhagen?Ten sa nachádza niekde v Nemecku ,také malé zakopane chutne mesto.Moja sestra tam bola.Mal som ju veľmi rád.Bohužiaľ už sa nevratila.Chvalabohu!Hugo rečnil a odtajoval.Spomenul že sa sám našiel v Maroku ,keď mu došlo palivo z toho štartu z Telgártu.Obletel celú planetu minimálne sedemkrát.Škoda že nemal pri sebe foťák ,mohol robiť satelitne snímky.Po šestdesiatom nahovaraní ho Hans presvedčil nech ide s nami.Že hej že ide.OK!Ide sa na pozadie tohto mesta.Nie nemám na mysli do riťi.Tam na ústraný kde lišky hrajú poker po nociach.Dorážame na miesto ako keď tínedžer vytláča pupák doma v kupelni.Do chatky malej nie moc pohodlnej ale našej.
Po krutom zistený že niekto nezaplatil za elektrinu šek sme.Ano teraz sme v riťi.Ale nevadí?Sven nás naviedol na lov poľovnícky.Chce získať trofej veveričku slovensku.Vyťahuje sestru bazuky,pušku zo špecialnými šipkami uspavacími.Sérum je tak silne že uspi slona.Keď trafí veveričku tak ju nemusí preparovať.Ta stuhne a ostane zakonzervovaná.No problém je v tom že Sven nikdy nevidel ani psa,ešte tomu veveričku.Bude aspoň sranda.Strieľa hlava ,nehlava.V nálade pripitej si myslí že veverička je zelená.No,trafil.Zo stromu zletel v zelenom horár.Vakcína silná ho úplne ochromila.Hans len povie "Hm, no fasa prúser zasa".Ako banda mafiánska podla toho amerického filma ,hral tam aj Mal Boro Bradlo a Al Popicino.Áno ten film "Svokra".Sme ho schmatli a šup do chatky.No ďalší problém nastal,drevo na kúrenie nebolo.Sven navrhoval že nech horára spálime keďže je tuhý ako palivo.Ale priznajme si ľudia kto to bude čuchať.Tak sme to rázne zamietli.Namiesto toho likvidujeme a pálime švedský nábytok obyvačkový vyrábaný v Číne značky YKAE.Hans to nevydržal a otvoril fľašku ten pravej islandskej ponožkovice.Sven ten radšej tu svoju medicínu šoškozón.Je to palene zo šošovice a burizónov.Pôvodne to vynašli na vodný kameň ale rozpustí to aj ladvínovy.Strašný čistič mozgový.Raz som to pil.Čistá samovražda.Fuj ha tajbl!Keď sa popálilo čo sa len dalo.Praktický všetko aj dosku zo záchodu.V chatke malej nastala teplota tropická.Tak že ideme von vyvetrať naše krásne tela aj s horárom.Staviame snehuliaka.Hans pripevnil tvár snehuliakovi nižšie a obrátene.Niečo to pripomínalo ale nechali sme to tak.Sven si zmyslel že bude hromozvod ,vyliezol nahý na strechu a čakal na búrku.Pri teplote mínus tridsať.Dostal som nápad kreatívno-spoločenský ,vytváranie kryštálovo ľadových obrazcov z kvapaliny prírodnej.Vylezieme na strechu,dáme dole gate a púšťame čo v nás len je.Niektorí to moc preženú a vychádza to z dvoch dierok.Hans,Juri a Rasťo spojia svoje sily močové a vytvoria špirálku a la slovenský oštiepok.Ja preferujem radšej klasiku ,tvar padlej stonky.Hugo ten sa miká tak to bude asi dielo šmýklavka.Aj bola.Všetci ako deti z postihnutých zaplavených oblasti juhoafrickej republiky sa tešíme a ideme sa šmýkať.Striedame sa do kolečka.Hugo po piatej jazde nejako vystrelí a hraje sa na botanika zo smrekom.Pádom neľahkým zoznamuje sa zo snehom a tvrdou zemou.Junák švárny sadlom mierne obrastený nám odľahčil prácu z vešaním vianočných gúľ na stromček.Áno ,áno nechal na strome svoje mužne guľôčky.Posypali sme strom pozlatkom a začali spievať koledy medzinárodne.Áno tie známe piesne o tom artistovy ktorý sa narodil a potom o pár rokov aj na kríži vystrájal.Potom niečo sme ešte popili aby sa nepovedalo že sme triezvy.Hansa zachvátila dobrodružná nálada podľa Himalájskeho dobrodruha z Tokya ,Kur Ie Oko.Že si dáme malú výpravu na Jetiho.Chodíme,bádame a hovno vidíme.Do toho sa nám do cesty priplietol malý tím pomenovaný podľa jednej nemenovanej speváckej skautingovej rockovej skupiny "Jé hó hvízda".Začali niečo rozprávať o nejakom spasitelovy.Asi nejaká obdoba Termixnátora s tým Arnoldkom.Tak naša zvedavosť nedala ,pýtame sa či oslavujú Vianoce.Že nie! Po malom vianočnom zásahu Hansa.Júúúj ,ty z toho moc nadšený neboli.No jednoducho ,Hans im všetkým strčil šišky do pozadia a zo slovami "Užite si tieto Vianoce" sa s nimi rozlúčil.Zrazu z číreho osvietenia dna fľašky zisťujeme že nemáme čo piť.Všetci nasledujeme svoj inštinkt a vraciame sa do chatky.Po príchode zisťujeme stav.Sven primrzol na hromozvode a náš horár je v skutočnosti príslušník miestneho policajného zboru ktorý asi robil zásah proti pytliakom.Aspoň niekto ma radosť na Vianoce že ho nechytili.My máme ešte väčšiu lebo policajt úplne zmrzol.Nehýbe očkami.Tak aspoň máme dôvod oslavovať ktorý ani v skutočnosti nepotrebujeme.V chatke popijame ,zajedáme niektorý to nezvladaju tak sa hraju z vlastnou šabličkou alebo kakaovničkou.Úplny humus kentus.Fuj.Na ďalšie dni bola predpovedana čierna diera pamätová.Aj bola veď po tých desiatkách litrov rôznych špiritusov si nikto na nič nespomína.Vo víre toho bezmenného autora ktorý napísal veľmi dobrý bestseller "Odviate v ľudských vetroch".Áno ten ruský spisovateľ Alexej Alexadrovič Kadítenko.Sme vyrazili smer nastavený na domov.Cestou Hans zadrôtoval Hugovi vercajch aby nestratil chuť do života.Potom sa Hugo pripojil k svoje nemeckej skupine.Svena sme nedokázali odtrhnúť tak sme ho tam nechali.Veď ho niekto nájde keď nie tak vydrží do ďalšej zimy.Policajt nás netrápil veď sme ani len nepoznali.Možno roztaje v máji.Možno? Ostatný vlastenci nášho spoločenského lyžiarskeho hnutia bez lyží sa doteperili na vlakovú stanicu v Poprade.Vo vlaku zažívame pekelné momenty.Naše mozgy majú súložné chvíle.Keď sa konečne dorazilo do Bratislavy ,rozchádzame sa v špiónskom štýle.Tvárime sa nenapadne že nikoho nepoznáme s nikým nemáme nič spoločne a rozchádzame svoje cesty turistické.Na vianočný výlet oblasti Mladej Ľubovne si nemusím vôbec pamätať lebo som všetko zaznamenal na videokamere.
Vlastne ja si ani teplý prd nepamätám?