Keď Valentínska šípka vyletí.

Dobrý deň.
Moje meno je Ignác van Gulla.Som šéfredaktor mesačníka "Svet Onanie" a chcel by som vam poukázať alebo skôr predstaviť osud jedného chlapca.Z mojich dlhodobých skuseností ktoré som nadobudol v rozných denníkoch,týždenníkoch a mesačníkov.Do ročenky som sa nedostal.Robil som v rakuskom "UROZeit".Odtiaľ ma vyhodili ale čo už,niekedy talent nie je docenený.Niekoľko ďalších rokov som bol šéfom vychoslovenskeho týždenníku "Hadičiary" a potom par mesiacov som sídlil v maďarskom denníku "Móčim".
Chcem len poukázať z listu nášho rešpodenta ake je ťažke v tejto dobe vôbec byť mladým a neskúseným.Aké je to traumatizujúce sa zoznamovať.Pevne verím že osud zohrá s ním dobrý umýseľ.
Prosím majte sním súcit.
Zverejňujem jeho list v nepozmenenej forme.

LIST:

Zdravím ľudí dobrej vôle.Volám sa Tomáš.Mam 20 rokov,pochádzam z Trnavy.Momentálne žijem v Podbrezovej.Do Trnavy sa nemôžem vrátiť.No stalo sa to patričným nepochopením miestnych trnavakov.Postupoval som podla osvedčených postupov z francúzskeho časopisu “Public Obssesion”.
Ja viem že v divadle kde hrali detskú hru “Hadík ide svetom” som robil ručné prace ,úplne nahý.
No stavajú sa aj horšie veci.Napríklad keď som cestoval do Prešova,tak som si ho pricvikol o pánty na toalete.Párkrát som aj publikoval teleromany v jednom mesačníku.Bohužiaľ bez výsledku.Vždy mi ich vrátili z odkazom že tak zasrane fotky ešte nevideli.No priznávam sa že mi to sem tam vykĺzlo z pod kontroly.
No chcem sa pochváliť že konečne mám vážnu známosť.Ja viem že chalanom z OZM sa to moc nepáči.
Pre ľudí neinformovaný skratka OZM znamená Onanistický Zväz Mládeže.Niečo ako obdoba pionierskeho táboru na dlhe trate.
Moju pepermintku som si ulovil na internetovom portali “Pokef“ na dvadsiatýkrát.Bola ako moje nove telefonne čislo skoro nedostupná.Ale pokoril som svoje komunikačne zabrany.Je moja a to ma momentalne hreje.Myslím v gatiach.Konečne moje letadielko zaparkuje.Tak sa teším ako nastileté dievčatko ktore dostalo pod stromček svoju prvú pohlavnú chorobu.
Je ako obrázok z picasovej tvorby.Na jedno oko nevidí a jedno uško nepočuje.Používa jednu drevenú protezku.Ma to svoje vyhodí keď sa ide stanovať.Aspoň je čím zakúriť.No jednoducho,môj splnený sen o plnofunkčnej babe.Ako plan dal,tak som konal na deň zamilovaných.Poriešil som dobre víno od suseda.Za pár drobných.Zašiel som do miestneho supermarketu pre potrebne veci.Predavačky sa pýtam či majú gumu.My sme sa vôbec z prevadačkou nerozumeli.Tak nakoniec odchádzam zo všetkými gumičkami do vlasov,gumy na tesnenie do vane,jedným prezervatívom a grátis dostávam aj dušu na bicykel.Tá duša sa bude hodiť keď to s tými domacimi pracami preženiem.
Valentínsky večer nastal.Ona sa doteperila z dvojhodinovým meškaním.Ja som jej nič nevyčital.Moje lono bolo ako pred vybuchnutým jadrovej elektrárne v Japonsku.Preventívne skludnujem svoje hormóny.Aby si dievča moje nemyslelo že to važne potrebujem.Jaj ! Ja to strašne potrebujem !
Začínam preventívne hlavným jedlom.Len prezradím že som prvýkrát v živote varil.Pre mňa jedlé.Pre ňu to neviem.Povedala že drží štíhlu líniu.Neviem čo to je ale chapem ju.Musím ju chápať.Jaj! Takže dezert.Ja viem bola to torta “Krtko“ ale keď mi padla na zem tam som ju trocha vylepšil.Trošičku pripomínala moju riť.Tak sme podezertovali a prichádza chviľa prelomenia.Ach.Jaj!
Sviečky horia,víno je vychladene,hudba nejakého neznámeho speváka hraje.Ach ide sa na vec.
Popíjame mok z vinnej révy.Zisťujem po piatom chlípnutý že je to detský sirup na kašeľ po záruke.
Ach ten sused to je ale kurva.Tancujeme na lahodne melódie.Mam to veľmi ťažke.Cítim sa ako striptérka okolo tyči.Ta protéza sa nechce hýbať.Párkrát mi stúpi na obidve nohy.Nevadí hlavná vec do tretej nekopla.Hladím ju nežne po stehne podla príručky od Johanssona Svensona Tassila “Prvé milovanie”.
Nejak to nezaberá.Skúšam a skúšam.Po dvadsiatych minutách zisťujem že hladím protézu.Sakra!
Nežne jej šepkám do uška že je môj životný skvost.Zas som sa netrafil.Sakra! To je hluché uško.
Začínam byť rozpálení.Prd makový ! Nejak sa tie sviečky chytili o záclonu.Horí mi obývačka.Oheň sa strašne šíri.Skúšam ho uhasiť ale nedarí sa.Možno preto že moja polovička tela je neprekrvená.Sakra !
No nič utekáme z rodinného domu a len sa tak pozeráme.
Peperminka mi vraví že takú krasnu fatru ešte nevidela.V tej chvíli som jej chcel jemno pošuškať do uška že je pííí.Zdržal som sa slova.
Po príchode hasičov,pepermintka priznáva že je pepermintko a volá sa volá Karol.
V tejto chvíli sa mi prekrvil konečne mozog.Cítil som sa ako pokazený bulharský barometer.Tlak mi nesmierne stúpal.Chcel som chytiť kuchynský nôž a vystružlikať bejzbolovu palicu.
No bol som veľmi rýchli.Ovalil som toho prasaka protézov.Hajzel jeden uchylný!
Týmto ukončujem v úvodzovkách valentínsku nezdarenú večeru.
Zobral som si maximalne ponaučenie.Nebudem chodiť na internet a zoznamovať sa.Budem radšej pestovať domáce práce.Keď náhodou dostanem sexuálny amok tak si oplieskam svoj vercajch na záhrade o dva šutre.Ale bude to z dobrým pocitom že mi nevyhorí dom.