Minulý Silvester

Spomenul som si na minulý Silvester.Nie som tajnoskár radšej sa podelím o skvelé zažitky.Moje meno radšej neudávam z prezervatívneho hľadiska,mojej malej aj tak bezvýznamnej osoby.
Ale poznám pár vyvolených ludí ktorý by ma najradšej vydeli na lopatkách.Môžu mi maximalne pobozkať vaky mojho turistu.Inak ich týmto pozdravujem.Ahojte?

Tak začínam:
V októbrovom slnečnom dni si len tak idem v autobuse a premýšľam.Môj myšlienkový pochod sa zastavuje na silvestrovskom dni.Začínam plánovať program.Pri mojich plánoch sľubných ktoré sú obohatené o hudobný talent miestneho bezdomovca ktorý sedí za mnou.Nosovo-hrtanový spev exkrementov známej pesničky “Slzy tvy mamy” vo vietnamskej zrýchlenej podobe.Začínam pomaly jednať.
Po veľmi dlhých rokovaniach s mojimi známimy sme sa konečne dohodol všemožnými spôsobmi.Až taký spád udalosti nastal že boli vrele pevné linky, maily,rýchla výmena esemesiek a napokon komunikácia výsledného efektu končiaca vyhodeným môjho nového mobilu cez zatvorene okno.Samozrejme od radosti.Vec pre všetkých vybavená.
Sama ľudská nedočkavosť nás dohnala k malej zmene kalendára.Áno ,Silvester je 29. Decembra.
Mam rezervovanú malú garsónku na tento slávny prelomový deň v roku.Nachádza sa v Bratislave v mestskej časti Petržlen na Gyššaniovej ulici na šiestom poschodí.O tretej po obednej sa začíname zhromažďovať.Finálne číslo končí pri desiatke.Obsadenie samozrejme Island,Nemecko,Spojene republiky zahoria a pár Slovákov a Slováčiek.Po dvoch hodinách osmelovania sa z pitným režimom sa naladička pomalí ale zdatne roztáča.Po ďalších dvoch hodinkách sa začína roztáčať aj zemská príťažlivosť.Dievky pohladné, tancujú v rytme diska.Majú veľký ,preveľký tanečný talent.Pripomína na pohľad môjho jedného očka zaostreného ako pacientky s leprous v Rumunskú.Ale čo môžme očakávať od administratívnych veľmi vyťažených pracovníčok.Do toho príde okienko literárneho smeru od Hansa.Rozpráva príbehy od sesternice Christiana Andersena.Áno tej milej pani Arzény Christinovej.No ona to bola muž.Ale deťom to vôbec nevadí čo sa skrýva pod sukňou.Nie? Niektoré príbehy mi začali pripomínať malú dedinku na okraji našej večne zatracovanej že vraj republiky.Jaj už viem ta dedinka sa volala Mihalnice z Ritnice.Večne zamrznutá ,sem tam aj zasnežená,na mape skoro nenájdená.Z tým zmrznutím sa ani moc nedivým keď tam pred piatimi rokmi vybuchli tri cisterny z tekutým dusíkom.Viem že od minulého roka je cela oblasť vyhlásená za kultúrnu pamiatku.Neviem či sa to bude páčiť miestnym keď jedného dňa roztajú.Ale čo už.
Jedna z dievčat sa prizná že je panna.Zahladeným pohľadom plnej túžby Hans začína konať známy rituál použitý v Telgárte,kontrola originality.Na pomoc mu beží Hugo.Amen tma Dolorez ! Toto bude pre dievčinu veľmi kruté.Dievča pohladne, večne sa usmievajúce ako päť korunačka z minulého režimu.Hans s Hugom podotkli že asi pri poslednej súloži niečo chytila.Mali na mysli tie cirkusové zvieratka.Tentokrát to bolo vykonávané v malom štýle v umyvadle. Po dvadsiatych minútach to chlapov omrzí.
Dievčina malá, blonďavá nejaví známky života.Hans a Hugo si losnú ktože ju oživí.Samozrejme vyhral Hans.
Spomenul si na večný úsmev tejto dievčiny a povedal “Nebudem riskovať filtzky na jazyku” strčil jej fén do úst a zapol.Bohužial zachranil jej život možno biedný ale prepalil jej jazyk ,veď ona to nejak rozdýcha.Na tvári jej zažiaril výzor znásilneneho rotvajlera a trošičku jej dymilo z úst ako keby fajčila dymku mieru od komančov.Zatiaľ chlapi v obývačke začínajú robiť zábavu spoločenskú.Na spôsob Harryho Nátera.Kultová filmová volovina, dobre sa pri nej zaspáva.Šibrinkujú z čarovným prútikom po celej aj tak jedinej aj to neobývateľnej miestnosti tohto vysoko kapacitného bytu,pripomínajúci kontajner.Prútik že vraj zberateľsky kus ? Pochybujem.Môj názor je istý že je to vysušená sviečka z nosa.Čipky z ucha som ešte nevidel? Malo pijem idem sa radšej doraziť.Chlapov chytil zápal vercajchovi že žienky nevinné chcú ojazdiť.V tomto momente neslýchanom musím samozrejme zasiahnuť.Dohováram im zasranom že v takom to stave môžu prísť o papiere.Jazdenie a alkohol nejdú dohromady.Hans sa pridáva a vysvetľuje že nástroj činný ,mužský sa po požití veľkého množstva alkoholu stava nepoužiteľný.Nech neostávajú v tom že sa im rampa zdvihne.
Jedine čo im teraz maximálne postojí je iba rozum.Hugo chytá divne krče brúšne.Asi to bude po mojom preslavenom majonezovom šalate ktorý som skladoval dva roky na balkóne.Hup ,sa ,sa chybička sa prihodila.Zo záchodu sa ozýva stonanie,modlenie a hriešne výkriky ako pri prvom milovaný.Hugo z blaženým úsmevom vychádza z miesta kde krali chodia peší alias tronidlo.Sám sa nám priznáva že to bol jeho najlepší životom poznamenaný moment keď sa cítil raz ako skutočný dávkovač na čokovenčeky.
Nálada sa nejak začala ztíšovať.Možno to bolo tým že namiesto alkoholu pitného , pijeme technický lieh ,ktorý som splašil od nás z dielne.Asi ?
Hans záčina rozprávať o svojom bratovi ktorý sa za neobjasnených okolností stratil.Každý rok v máji sa stretli v prístave kde sa nachádzala lodička.Podotýkam nie topánka.Taká mala loďka,nejaké to rodinne dedičstvo.Raz sa rozhodli že navštívia Eskimákov.Tak si plavajú hore a dole,sem a tam.Napokon po troch mesiacoch na vodách doplavú do eskimáckej federácie.Skoro im dych sám od seba vyrazil po zistený že na Antarktíde sa nachádza aj piesok ,aj prepečený domorodci.Asi neblahé následky globálneho otepľovania ? Takto to nemohli predsa nechať,trápiť sa luď ľadom vychovávaný.Tak ich byli hlava nehlava.Sem tam aj očko a zubček vyletel až napokon po štyroch dňoch zisťujú že sú v Maroku.Mali ďalší prúser zasa.
Následne nám prezradil ako sa tá osudová strata vôbec stala.Keď odplávali na lodičke smer Nórsko,začali cestou popíjať islandský moc alkoholový.Po šestnástom litry ponožkovice a tretom kilometri nastala tma.Bola to asi čierna diera.
Hans sa zobudil v lodičke na majáku v San Francisku.Brata od vtedy už nespatril.Aj nám prezradil ako sa dostal zvláštnym spôsobom domov.Tý Američania majú zázračne služby.Objednal si taxík z New Yorku a ten ho doviezol až pred rodičovský dom v Rejkjavíku.Všetci v nemom úžase máme otvorené ústa.Len tá mala blonďava ta ma celý večer otvorene ústa veď vetrá ten svoj flambovaný jazyk.
Hugo nás chcel rozosmiať.Tak aj on začal rozprávať svoj príbeh neblahý ,písaný životom.
Keď sa vrátil zo stretnutia z jedného aj tak moc nevýznamného zrazu zo Stredných Tatier.Zistil že má vyhorený dom ,dieru na záhrade v ktorej bol napísaný odkaz od milovanej manželky a dcéry.
V liste sa písalo že ich mal hlbšie zakopať a že od neho odchádza kvôli tomu že je v druhom stave gravitačnom.Otehotnela na dovolenke v Maďarsku z nejakým zelovocinárom.Momentálne je na letisku.Čaká na let 44325,smer Porto Rico.
Hugo len maximalnou pozitivitou riekol “Kurvy jedny, zasrane !!! ” a začal konať v medziach svojho svedomia ,vedomia a právneho nevedomia.Rýchlo sadne na bicykel a fičí smer letisko.
Na letisku sa trošičku pohral z palivovým prívodom lietajúceho stroja.Zo zamysleným až blaženým výzorom len riekol “ Cudzinca už neriskujem ! ”.
Ked ste náhodou čítali v denníku Starý Čas že spalo lietadlo kúsok od Saint Tropez tak to je Hugová poctivá práca.
Do debatného krúžku sa pripájam aj ja.Odhaľujem ako som robil autoškolu a prečo ma omylom vyhodili z kurzu.Jedného dňa na cvičisku pri miestnej dostihovej dráhe si môj inštruktor išiel odskočiť.Spomenul som si na slova jeho keď mi vravieval že či má hovoriť po španielsky.Názorne som mu ukázal ako sa to robí v Španielsku.Nechal som ho najprv urobiť prehliadku kapoty a potom keď sa ručičky šmykli aj spodku auta.Keď som nazrel do spätného zrkadielka pre blondínky videl som že niečo rozprava.Konal som podľa osvedčených inštrukcií.Zaradiť spiatočku,plyn a jednotku a plyn.Aplikoval som to najmenej päťkrát.Potom už nehovoril žiadne kraviny.Majiteľ autoškoly chcel podať žalobu na úmyselne ublíženie na zdravý.Ale ja sa stále obhajujem pravdou.Bola to iba nehoda.
Rasťo z Malaciek sa nám pochválil že jeho syn ide do prvého ročníka po šiestýkrát.
Je naňho veľmi pyšný.Chlapča sa vystatuje “Budem ao tata.Zdatný ó-ó-t”.Chlapec ma rečovú vadu nevie vysloviť veľke tlačene K. Celý tata.
Nastal čas polnočný a mi polotriezve deti bývalého socializmu, otvárame šampanské.Zas a znova podotknem že tieklo šampanské dvakrát dole hrdlom a niektorým aj hore hrdlom .
Všetci sa navzájom stískame ako pri zoznamovacej terapie pre nesmelých.Sem aj tam aj božteky padajú každý s každým.Ja osobne dobre vybozkávam neznámu krásavicu ktorá sa nejakým spôsobom ku nám pripojila.Keď okenou modrastou, preleštím svoj orlí zrak zisťujem že som bozkával svoj vlastný odraz v zrkadle.Sakra!Ale bola to pekná samica.
Vyhadzujeme najprv petardy,stoličky,pračku a napokon aj celú kuchýnsku linku.Naše detinské správanie konči u mierumilovného Čičmányho.Poviem z maximálnou úprimnosťou nechcel som ho vyšmariť von oknom.Neprešiel by cez rám.
Čičmány je taký skutočne nesmelý chlap po štyridsiatke.Raz sme naňho narazili na Miletičke bol tam v predajni ako bytový doplnok v tvare svietnika.Bol roztomilý ako pozadie orangutana.Od vtedy sa ho nevieme zbaviť.Čičmanko je skutočne zhmotnenie rozprávky o troch bratoch.Malý,tlstý a poďobaný.Keď bol malé dieťa, osprostené.Čo ja sám neverím že aj dieťaťom niekedy bol.Chcel strašne byť očkom bystrým – gynekológom.Po zásahu jeho rodiny keď skúšal vlastnej matke urobiť preventívne vyšetrenie sa mu dostalo kuchynskej pocty.Dostal valčekom po hlavičke a svitlo mu po štyroch dňoch strávených v kóme na lepšie vyhliadky, životné.Pochádzal z chudobnej rodiny.Bohužiaľ nemali ani na hračky.Jeho jediná zabáva bola skúška pružnosti s gašparkom.Teraz sa nedivým prečo ho ma zasunutý v ľavej topánke.Má to v živote ťažke keď ide po ulici a vidí tie krásne dievčiny v minisukňach v lete.Vždy zakopne.Hovorí tomu dvojitá bolesť.
Nejaký blázon ktorý nevie čo obnaša deň silvestrovský, zavolal na nás políciu.Zaklopú na dvere dve šišky zelené.Bohužiaľ majú smolu.Prešli cez okenný rám.Ano,ano skúšali skok do diaľky.Samozrejme s našou pomocou.Na chodníku sa vynímajú ako dve postavy egyptského boha radosti.
Nerušením vystrájaním pokračujeme ďalej.
Po pol hodine prichádzajú policajné posily.Hans len zvol “ No fasa. Zasa ? !“
Začíname manévrovať s manévrom vojenského rázu,spôsobom mornonského zrazu.Miešame napoj molotov.Hugo tam vlieva všetko čo je len poruke a pri nohe.Nevynechá ani čistič na toaletu.Ja pridávam aj majonézový šalát.Keď ich to nezasiahne nech sa aspoň z toho poserú.
Hádžeme zápalne fľašky.Nejak prehrávame.Rasťo ,švárny to chlap.Chytá sa vedenia.Bohužiaľ nie elektrického.Sakra ! Zo samej nadšenej výzvy vykopneme spoločnými silami susedove dvere.Dedko imobilný dostáva mobilný preplesk.Prevenčne ! Aj mi ho bolo ľúto že sme ho nedorazili.Vyzeral ako vyschnutý javorový list pripojený na kyslík.Super ! Aspoň máme bombu.
Hans z trojitým zaostrením zraku veveričky ktorá našla od popolušky oriešky.Vyrába odpaľovaciu rampu.Trocha bravčovej masti,trocha trpezlivosti a ide sa na to.V rýchlosti tohto diania ju aj pokrstil,dal jej meno Bublinka.
Z agresívnym výzorom pomätenej sasanky riekne švedským nárečím “Hmm ? Poď zlato budeš zapísaná v NATO !”
Sám Hans nevedel čo tým myslel ale odpáli bombičku.Pekná explózia autíčka.
Pár tých zelených mužičkov prekĺzlo cez našu obrannú líniu.Sakra !Rasťo sa chytil slova svojho.Všetci sme ho podporili v jeho inštinktoch lovca.Dal nohy na plecia a začal sa plaziť svojim vlastným pozadím.Vojensko-taktická stratégia nazvaná dážďovka.Maximálne účinná ,nepriateľom nespatrená a mojou osobou aj nepochopená.
Bohužiaľ bol prezradený svojím kyslým úsmevom.Začala sa naháňačka.Najprv oni jeho potom on ich.Najprv oni strieľali po ňom a hádzali nepoužiteľné zbrane potom on ich naháňal s motorovou pílou.Tak sme sa na tom zabávali že Hugo si aj cvrkol.Kopec srandy.Aj policajti boli skoro celkom šťastný že prišli o nohy.Nebudú im aspoň nožičky smrdieť.Veď každý vie že nohy rastú od zadku.Nie?
Po nasledujúcej hodine prichádza špeciálne zásahové komando.
Hans a Hugo rýchlo vymyslia novú stratégiu.Kódové meno ZHP alias Znásilnená Holanďanka v Prahe.Na taktiku DPH nebolo toľko času.To znamená že beháme ako splašené ovce sem a tam.Nikto tým pádom nevie odkiaľ sme a komu patríme.
Takýto pocit som už raz zažil u svojej manželky ktorá ma ako sestrička pracujúca v nemocnici chcela opýchať injekciou.
Po tridsiatom minútovom šantený sa podarilo políciu zmiesť z našej nepáchnucej stopy.Dohoda bola jasná,keď sa ten bordel utíši mame sa stretnúť v byte a pokračovať v oslavovaný.Všetko sa utíšilo a mi sa konečne stretávame.Po zistený že nám ho niekto obsadil ,likvidujeme rýchlo usadlíkov.Šup von oknom.Zasrani jedny ! Až potom pomalým spôsobom zisťujeme že náš byt sa zväčšil o dve ďalšie izby.No čo už tak oslavujeme ďalej ? Zo siedmeho nám klopká pórtvišom stará Pipiková.Aby sme už konečne vypli to rádio.Ona odjakživa bola divná.Stále si plietla slová.Napríklad namiesto metalíza hovorila metastáza.Keď som sa jej raz pýtal.Akej farby ste mali žigulaka ? Že vraj sivej metastázy.Ale v byte žiadne rádio nebolo ? Už asi viem prečo sa jej manžel obesil.Túto tému sme radšej nerozoberali.Veď len pri predstave že jeden Pipik je zavesený namiesto lustra nás zabolelo v rozkroku.
O trištvrte na štyri sa náš hluk oslavovací utíchol.Nebolo to náladou ale nedostatkom snahy stráviť vypití obsah pochutiny.Takže dobre.Ja osobne siaham do malej knižnice ktorá ešte pred piatymi hodinami ani len tu v tejto miestnosti nestala.Dodnes neviem ako je to možne? Ale nevadí.Vybral som si svojho obľúbeného vo svete maximálne neznámeho aj tak skvelého autora Cairona a knihu “Rozpravy z popravy”.
Neskutočne realistické poviedky pišinkuje.Napríklad o tom obesencovi čo po poprave ešte dve hodiny recituje básne.Všetci mu potom tlieskajú z nesmiernym obdivom.On by sa aj zo slušnosti poklonil ale ma zlomený väz.Alebo o tom preslávenom Čechovi čo ho viackrát popravia a potom sa ho zbavia.Najprv tí Američania ho dajú na elektrické kreslo.Po spustený prúdu kričí “Dej víc ! Dej víc !”.Potom skúsia gilotínu,tu otupí.Vyskúšajú mosadznú guľku.On si s nej urobí zubnú korunku.Napokon ho vyšlú do kozmu.Tam si odskočí na vesmírnu stanicu MIER.Áno už viete o kom je reč.Náš prvý československom poznačený kozmonaut Cecek.
No unaveným ale predsa zaostrením nadhľadom pohľadu zo skrine kde som čítal, zisťujem že moji kumpáni obnovujú naladičku.Začínajú sa hrať na karneval.Ono by to bolo všetko v poriadku pokiaľ by sa Čičmany nevyzliekol do nahá a nezačal sa červenať.Keď som sa je ho malej ale za toho širokej sadlom prerastenej osoby spýtal že za akú postavu je obnažený.Len odriekol že je zápalka.
Tak prevencia jasna radšej ho opijem.To som ale ešte netušil že po hodine obtiahne zliatinový radiátor.To je ale uchýľ !
Z malým lúčením že toto je fakt zverina si idem ľahnúť.Nech sa deti bavia ako chcú mňa to teraz nezaujíma.
Po niekoľko hodinovom spánku a gymnastickom stískaní steny sa prebúdzam ako vykastrované veľkonočné vajíčko.
Zrazu rana ako z dela.Dievčiny hovoria že asi padla hviezda ?Chlapi zas vravia že kométa ? Všetci ju vydelí padať.Ja odborník zdatný obzriem situáciu.Zistenie je úmorne až humorné.Sused ktorý býva na dvanástom poschodí.Hmm už nebýva.Vybuchol mu plyn a momentálne leží ako vypálená prskavka na chodníku.
No nič , aspoň máme dôvod sa napiť.
Hádžem divný úsmev.Asi to bude tým že namiesto vína som si chlipol trocha z octu.
Nevadí čo ma neposilní ,to ma dorazí !
Skúšam to aj z olejom.Nemá to grády.Ostávam preventívne u pálenky od Rasťa.
Prevencia proti narkóze je spánok.Ale na druhej strane nebudem riskovať že si ma niekto pomýli zo stenou a budem ma nakladať.Tak radšej budem hore.Len tak popíjame niečo porozprávame.Niečo rozbijeme atď.Hugo dostava slabú chvíľku.Skúša sa otráviť plynom v elektrickej rúre.Snaha zdatná ale márna.Štyri rázne preplesky a chvíľka beznádeje je zažehnaná.
Rasťo chytrí to architekt.Skúša zveľadiť priestor bytový.Hlasným zvukom vydávajúcim z jeho " Los Pavarotos Hlasos Hrtanos " alias hlasivky.Že tá stena v strede miestnosti sa sem vôbec nehodí, začína konať.Tak ju rozbíja ako keď svoju ženu pristihol z vlastným šéfom hrať uhorkovú hru - nakladačka.Kto mal len tušiť že je to nosná stena? Puk sem,puk tam.Nam to vôbec nevadí.Môj malý kreatívny počin sa prejavil.Rasťa som stopol.Urobil som dekoráciu z nejakých tých živých kvetín.Čo som samozrejme z chodby ukradol.Kdo by to len pestoval.Keď sa to robí všetko z PVC.
Minule som bol v hypermarkete.Že si zadarmo kusnem do rajčinky.Aj som si dobre odkusol.Moc mi nešmakovala keď som zistil že je to pingpongová loptička.Sakra!
Začína sa mi nejak krútiť črievko.Preventívne zavolám šéfovi že ako sa má,či mu postál cez Silvester.Mam na mysli rozum.Mne stojí doteraz z toho liehu.
Telefonát je mierne vláčny.Kričí,ziape.Stále sa ma vypituje že kde som ,veď už je jedenásteho januára.Ja mu len vysvetľujem že silvestrujem a potrebujem si predĺžiť dovolenku.Môj šéf je idiot a stojí si na kábli.Po tejto vete pokladám telefonát.Sakra!Dostavil sa pocit keď som prestal fajčiť.Vtedy som zožral celú chladničku.Nakoniec som sa zastavil u tesnenia v dverách.Áno,už som asi nezamestnaný.Ale mne to vôbec nevadí.Za posledný rok som zmenil povolanie asi deväťkrát.Asi mi len ostáva ojazdiť celú socialku.Tak čo bude aspoň so mňa rekvalifikovaný invalid.
Hugo to zase preháňa.Jeho triezvosť je na hladine sibírskeho leta.Mýli si blonďavu dievčinu z pisuárom.Zas a znova moja maličkosť musí zasiahnuť.Hugo dohováram že dievčina nie je z keramiky.No po tretíkrát to aj pochopil.
Doch8dza mi pohonná latka alkoholová.Presadám na modrastú liehovinu.Nikto mi ale nepovedal že o tri hodiny budem pri močení aj plakať.Čistá kyselina z batérie išla zo mňa.Zasrana okena!
Keď už nemám čo piť.Začína sa najhoršia životná etapa.Áno,ja triezviem.Sakra!
Po ušľachtilom zistený sa mojej malej aj tak pre mňa významnej maličkosti otvárajú reálne pohľady.Tak toto nemalo chybu.Stav prijateľný len vo venezuelskej telenovele z čilskými titulkami.Takže dve brunetky úplne opité na stole,jedna blondína sediaca na stoličke z otvorenými ústami ktoré pripomínali mi tunel Sitina alebo Branisko.Plomby nepočítam.Hans v kupelni v alkoholovej kóme.Hugo ten ocikal všetky rohy bytu,myslel si že je nemecký ovčiak.Pre mňa je len poriadny čurák.Čičmany ten si dal repete z radiátorom.Chvalabohu tentokrát sa zasekol.Tých ostatných bezmenných čo ani nepoznám sú mi ukradnutý.Tu končí moja silvestrovská misia.Idem radšej domov.

Na záver:
Pokiaľ niekto zistil kto som ,tak mi môže pobozkať aj toho turistu.
Hádam,dúfam že nabudúce dodrží sľub Rasťo.Mal by nás pozvať do Malaciek na Silvestra.
Nech každý či starý či nový rok niečo len dobre pre vás prinesie.Majte sa.

Vianočná chata.

Zima vkročila do našich vľúdnych dní ,nečakaným spôsobom.
Rozhodol som aj s mojou lúpežnickou bandou zostavenou tradične ,Hans z Islandu,Sven môj obľúbený Švéd o ktorom vôbec nič neviem ,Rasťo z Malaciek,Juri z Bratislavy a pár ostatných ludí čo ani nepoznám ,lyžovať do krásnych snehom posypaných Stredných Tatier.Pre geograficky neznalých ,prezradím že sa nachádzajú medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami.Áno tam sa nachádza ten preslávený vrch Rováň.
Tradičný zraz sa začal v hlavnom meste na želeničnej stanici.Niesol sa v znamení veľa radosti a malo starostí.Po niekoľkých slovenských športových prehliadkach občerstvení a bufetoch nastupujeme ako jelita do vozňa.
Nech nemrháme našim časom drahocenným ,preventívne otvárame niekoľko litrov tradičnej pálenej slovenskej frndžalovice.Keď sa nálada roztočila ako žaba v mixéry ,naše radovánky sa dostavajú do maximalných otáčok.Hansové zázračne slova "Kto nepije s nami ,pije proti nám" sme od tohto okamihu nášho nepili ale chľastali.Sven v stave minimálneho logického úsudku,usúdil že urobí osobnú prehliadku cestujúcich v mene prepravnej spoločnosti.
Hans sa pridal ,bohužiaľ aj ja.Hansové ďalšie trefne až triezve slová z dna flašky ,riekol "Koho neopijeme toho dobijeme".Bez nejakých určitých zábran ,začíname aplikovať.Zo slovami " Ďalší falošný Superman nevzlietol " sme z desiatim pasažierom radšej prestali praktikovať.Mam na mysli vyhadzovať z okna.Jednoducho nás to nejak prestalo baviť.Že by?
Zas a znova usadáme do našej lóže kde zrazu sedí milá babička ktorá si len sťažuje aká je doba,ako sa všetci niekam len ponáhľajú a tak ďalej.Babička výrečná rozprava a stále rozprava a všetci ju nepočúvame a nepočúvame.Až príde na radu príbeh jej životný ako naháňala Nemcov po lúke niekde na Dukle.Obľúbená téma Svena a Hansa len podotýkam.Priznáva sa že v štyridsiatomštvrtom bola v SNP.Áno to je ten Spolok národov postihnutích.To je tam kde príde Partizán,Rus,Američan ba aj Nemec a nohy tam nechá.Blázni to boli že tam vôbec šli.Ale zázračnej babičke nič nechýba.Hans sa obuje do situácie výstižnej a chce prepísať malé dejiny celosvetove.Babička sa sťažuje že nôžky ju bola.Hans "Hmm ,bolia? Nebudú!".Jedným očkom triezvym a sekerkou tupou chce jej znížiť výšku.Okamžite zasahujeme a zastavujeme jeho schopnosti operačne s malou výhovorkou že kto to svinstvo po ňom uprace.Hans "No fasa! Nikto".Tak babičku presvedčí o venezuelskej rehabilitačno-meditačnej procedúre deviatich Tibeťanov zo šiestich.Obkrútil jej nohy okolo krku ako vianočná mašlička na darčeku.Potom jej dáva rady doktorské že keď vydrží až do konečnej tak ju trápenie nôh prejde na celý život.Babička naivná ako Somálske dieťa ktoré čaká na večeru mu uverí a plní všetky jeho rady.Ešte jej pripomína že keď bude potrebovať na malu potrebu že to môže kľudne pustiť lebo ty tibetania to robia stále a hocikde ,trebárs v lese aj v meste na chodníku.Hovorí sa tomu tibetská fontánka.Zrazu v tomto čase nenávratnom pokračujeme v popijaní.Sven si zmyslí že aby sme mu poukazovali tento zázračný historický hýbací koľajový stroj z vozňami.No problém ,začína exkurzia naša ,nie moc triezva.Prechádzame na koho natrafíme tak ho prechlastáme.Stav je pre nás veľmi dobrý až priaznivý.Zatiaľ stále vyhrávame.Osmi neznámi v delíriu ,traja v stave slovenského seriálu "Uvidíme,poletíme!" len to nebolo z oblakov ale z kupé cez okno.Pri konci sme vytriedili asi päť vozňou a potom konečne banda naša alkoholom trefná dorazila k rušnovodičovi.Nenásilným spôsobom nôž pri krku nasával sám mok alkoholový.Tak sa spil že sám aj nám baletil.Sven len zamrmle "Pošmykol sa Batman jeden,no čo už s ním keď je kretén".Od Liptovského Hrádku sa vlak riadi sám.Pred Popradom si dávame rýchlokurz parašutistský a skáčeme.Pre nás už končí jazda vlakom.Chvalabohu.Či tak onak v Poprade končia koľaje.Babičku sme samozrejme vo vlaku nechali keď si ona dievka švárna stále myslela že konečna je v Bardejove.Nechceli sme jej predsa kaziť radosť.Hans len podotkol že keď to prežije tak nohy ju bolieť nebudú a keď nie tak už ju nič bolieť nebude.Hovorí tomu defekt tuhej repy,vydýchne a leží.Po dopade sa cítim ako pred dvoma rokmi.Vtedy ma kolegovci strčili do priemyselnej práčky.Prežil som všetkých sedem programov na deväťdesiatke.Ani som sa nespral.Nezazlieva som im to.Proste mi splnili detský sen ,rotáciu v bubne.Po krátkej prechádzke do Popradu asi päťdesiat kilometrov.Sven začal rozprávať ako sa prepracoval od brušného chirurga na stolára.Jedného dna operatívneho na operačnej sále číslo 22 sa začali herne chirurgické disciplíny.Hod slezinou cez okno,čítacia disciplína slepého čreva,rýchlohladanie inštrumentov v pacientovi.Najzabavnejšie je to keď pacient je pri vedomí.No keď mu na to došli tak ako lekár si už neškrkol ani nepichol.Naš stali kukač močurkovi potrubový Hans.Prezradil nám v tej chvíli očarovanej lekárskou zručnosťou Svena že je členom paraolympijského výboru.Chce presadiť nové a menej ohrozujúce disciplíny životné.Napríklad plávanie bez vody,beh vozičkarov cez prekážky alias čelovka a cyklistické preteky na stacionárnom bicykli.Už sme skoro v Poprade keď zhliadneme na pohľad dymový.Hans "Hmm.Babka sa peče?" a Sven "To nie!Tá je večná!Tá sa frňakom do Bardejova preorala!" asi mali obaja chlapi pravdu.Mojim silno zaostrením zrakom ako opitý jastrab v ZOO som niečo videl.Pripomínalo to čerstvo vykopaný žľab.No keď sme konečne sa doplazili do toho večného skoro nedosiahnutelného Popradu,automaticky zatáčam do samoobsluhy z čírim slovenským názvom u Megýho.Pre istotu beriem aj Rasťa.Očka sa mi rozžiarili ,moje obľubené keksíčky z detstva.Pripomínam že z modernizovaným názvom VéBé Dobré ráno.Našiel som aj dalšie lahodne polotovary Morka Bolla a mliečne výrobky Pripinačík,Žermix,Aktivtmel,Joži Bella,Diffidus Morbidus.Pokúpil som čo sa len dalo.Pri pokladni pokladník na nás vola neznámym kórejskym dialektom.Rasťo výstižne mu povie " Hovno rozumiem,hovno dám " a koná ,vykadením sa na pult.Potom Juri nás jazykovedcov odborných ,informuje že to bola čistá maďarčina.Rasťo na to "Čo som vedel? Dostal tyčinku ,nech sa nesťažuje".Rasťovi hovoríme jednohlasným zborovým C durovým hlasom že je humusák a že nás vôbec nezaujíma čo tam zanechal a aké to malo rozmery.Po skončený debatného krúžku ktorý ani nezačal.Ideme radšej trocha z ostra rozhliadnuť sa po tomto meste.Natrafíme na miestny trh.Super.Hans zo svojou psychologickou testovacou metódou ide testovať miestnych prebalených juhoazijských občanov tejto malej aj tak bezvýznamnej krajiny.Striehne očkom ťarbavým a vrhá sa do dialogov pekelných.Hans vypytuje miestnych obchodníkov že za koľko predávajú tričká.Upozorňujem že berú aj starú menu slovensku.Po tridsiatych minutach zisťuje že oblečenie mení niekoľkokrát zloženie,cenu,typ použitia a jedna sa o ten istí druh tovaru.Majú veľmi výhodný kurz menový.Tričko ktoré u nich stalo v mene slovenskej 500 tak stojí v euro 35.Veľmi ťešivé zistenie.Od samej nákupnej radosti sme nič nekúpili.Po tomto páde krutou realitou som radšej išiel do kina.Ostatný ma ,samozrejme nasledovali.Dávali tam kultový film zo stredoveku "Johanka z Párka".Strašne som sa v kine rozplakal.Zistil som že mam v zipse zacvaknutú guľku.Krutá bolesť.Keď bolesť ustala a kino skončilo tak sme vyrazili smer Mladá Ľubovňa.Cestou učím aj s Jurim naších kamarátov z cudziny naše piesne ľudové.Každe dieťa ich pozná napríklad "Od kapusty aj riť pustí" ,"Ja ti ho dám" ,"Hore háj dolinu porezajte na farárovú pišinu" a tak ďalej.Po úmornej ceste došľapeme do mestečka či dediny.Je to jedno ja nevidím ani za roh.Preventívne iba ja kráčam rýchlym krokom do Lekárne a kupujem si špeciálny Pišipúder.Hans mi ho doporučil že ho dava pacientom a ma blahodarne hojivé účinky.Niečo spomínal že ho doma používa na čistenie mastných pekáčov.Keď to pomôže pekáču tak aj mne!Natrafili sme na Huga.Hans ho od samej radosti vystískal.Na prvý dojem to vyzeralo ako lezbický par na autobusovej zástavke.Krásny pohľad.Hugo prezradil že je ubytovaný v maliarskom hoteli "U bohatej štetky".Hm ,zaujímavý názov?Ďalej prezrádzal že je tu ako nemecký turista z občianským združením "Mladí vdovec".Hans sa vypytoval či je vdovec.Že ešte nie ale pracuje na tom.Ženu s dcérou nechal doma.Pred týždňom kúpil vo výpredaji v Kopešhagene malú ,rozmer jeden aj pol rakvu.Keď manželka aj z dcérou spali tak ich tam šupol a preventívne aj zakopal na záhrade.Aby neriskoval že vylezú.Nemal to srdce tak im nechal list aby skludnil im stresovú situáciu z odkazom že keď sa postavia a urobia predklon nájdu pri nohách vojenský granát.Aby to mali rýchlejšie za sebou.Kde je Kopešhagen?Ten sa nachádza niekde v Nemecku ,také malé zakopane chutne mesto.Moja sestra tam bola.Mal som ju veľmi rád.Bohužiaľ už sa nevratila.Chvalabohu!Hugo rečnil a odtajoval.Spomenul že sa sám našiel v Maroku ,keď mu došlo palivo z toho štartu z Telgártu.Obletel celú planetu minimálne sedemkrát.Škoda že nemal pri sebe foťák ,mohol robiť satelitne snímky.Po šestdesiatom nahovaraní ho Hans presvedčil nech ide s nami.Že hej že ide.OK!Ide sa na pozadie tohto mesta.Nie nemám na mysli do riťi.Tam na ústraný kde lišky hrajú poker po nociach.Dorážame na miesto ako keď tínedžer vytláča pupák doma v kupelni.Do chatky malej nie moc pohodlnej ale našej.
Po krutom zistený že niekto nezaplatil za elektrinu šek sme.Ano teraz sme v riťi.Ale nevadí?Sven nás naviedol na lov poľovnícky.Chce získať trofej veveričku slovensku.Vyťahuje sestru bazuky,pušku zo špecialnými šipkami uspavacími.Sérum je tak silne že uspi slona.Keď trafí veveričku tak ju nemusí preparovať.Ta stuhne a ostane zakonzervovaná.No problém je v tom že Sven nikdy nevidel ani psa,ešte tomu veveričku.Bude aspoň sranda.Strieľa hlava ,nehlava.V nálade pripitej si myslí že veverička je zelená.No,trafil.Zo stromu zletel v zelenom horár.Vakcína silná ho úplne ochromila.Hans len povie "Hm, no fasa prúser zasa".Ako banda mafiánska podla toho amerického filma ,hral tam aj Mal Boro Bradlo a Al Popicino.Áno ten film "Svokra".Sme ho schmatli a šup do chatky.No ďalší problém nastal,drevo na kúrenie nebolo.Sven navrhoval že nech horára spálime keďže je tuhý ako palivo.Ale priznajme si ľudia kto to bude čuchať.Tak sme to rázne zamietli.Namiesto toho likvidujeme a pálime švedský nábytok obyvačkový vyrábaný v Číne značky YKAE.Hans to nevydržal a otvoril fľašku ten pravej islandskej ponožkovice.Sven ten radšej tu svoju medicínu šoškozón.Je to palene zo šošovice a burizónov.Pôvodne to vynašli na vodný kameň ale rozpustí to aj ladvínovy.Strašný čistič mozgový.Raz som to pil.Čistá samovražda.Fuj ha tajbl!Keď sa popálilo čo sa len dalo.Praktický všetko aj dosku zo záchodu.V chatke malej nastala teplota tropická.Tak že ideme von vyvetrať naše krásne tela aj s horárom.Staviame snehuliaka.Hans pripevnil tvár snehuliakovi nižšie a obrátene.Niečo to pripomínalo ale nechali sme to tak.Sven si zmyslel že bude hromozvod ,vyliezol nahý na strechu a čakal na búrku.Pri teplote mínus tridsať.Dostal som nápad kreatívno-spoločenský ,vytváranie kryštálovo ľadových obrazcov z kvapaliny prírodnej.Vylezieme na strechu,dáme dole gate a púšťame čo v nás len je.Niektorí to moc preženú a vychádza to z dvoch dierok.Hans,Juri a Rasťo spojia svoje sily močové a vytvoria špirálku a la slovenský oštiepok.Ja preferujem radšej klasiku ,tvar padlej stonky.Hugo ten sa miká tak to bude asi dielo šmýklavka.Aj bola.Všetci ako deti z postihnutých zaplavených oblasti juhoafrickej republiky sa tešíme a ideme sa šmýkať.Striedame sa do kolečka.Hugo po piatej jazde nejako vystrelí a hraje sa na botanika zo smrekom.Pádom neľahkým zoznamuje sa zo snehom a tvrdou zemou.Junák švárny sadlom mierne obrastený nám odľahčil prácu z vešaním vianočných gúľ na stromček.Áno ,áno nechal na strome svoje mužne guľôčky.Posypali sme strom pozlatkom a začali spievať koledy medzinárodne.Áno tie známe piesne o tom artistovy ktorý sa narodil a potom o pár rokov aj na kríži vystrájal.Potom niečo sme ešte popili aby sa nepovedalo že sme triezvy.Hansa zachvátila dobrodružná nálada podľa Himalájskeho dobrodruha z Tokya ,Kur Ie Oko.Že si dáme malú výpravu na Jetiho.Chodíme,bádame a hovno vidíme.Do toho sa nám do cesty priplietol malý tím pomenovaný podľa jednej nemenovanej speváckej skautingovej rockovej skupiny "Jé hó hvízda".Začali niečo rozprávať o nejakom spasitelovy.Asi nejaká obdoba Termixnátora s tým Arnoldkom.Tak naša zvedavosť nedala ,pýtame sa či oslavujú Vianoce.Že nie! Po malom vianočnom zásahu Hansa.Júúúj ,ty z toho moc nadšený neboli.No jednoducho ,Hans im všetkým strčil šišky do pozadia a zo slovami "Užite si tieto Vianoce" sa s nimi rozlúčil.Zrazu z číreho osvietenia dna fľašky zisťujeme že nemáme čo piť.Všetci nasledujeme svoj inštinkt a vraciame sa do chatky.Po príchode zisťujeme stav.Sven primrzol na hromozvode a náš horár je v skutočnosti príslušník miestneho policajného zboru ktorý asi robil zásah proti pytliakom.Aspoň niekto ma radosť na Vianoce že ho nechytili.My máme ešte väčšiu lebo policajt úplne zmrzol.Nehýbe očkami.Tak aspoň máme dôvod oslavovať ktorý ani v skutočnosti nepotrebujeme.V chatke popijame ,zajedáme niektorý to nezvladaju tak sa hraju z vlastnou šabličkou alebo kakaovničkou.Úplny humus kentus.Fuj.Na ďalšie dni bola predpovedana čierna diera pamätová.Aj bola veď po tých desiatkách litrov rôznych špiritusov si nikto na nič nespomína.Vo víre toho bezmenného autora ktorý napísal veľmi dobrý bestseller "Odviate v ľudských vetroch".Áno ten ruský spisovateľ Alexej Alexadrovič Kadítenko.Sme vyrazili smer nastavený na domov.Cestou Hans zadrôtoval Hugovi vercajch aby nestratil chuť do života.Potom sa Hugo pripojil k svoje nemeckej skupine.Svena sme nedokázali odtrhnúť tak sme ho tam nechali.Veď ho niekto nájde keď nie tak vydrží do ďalšej zimy.Policajt nás netrápil veď sme ani len nepoznali.Možno roztaje v máji.Možno? Ostatný vlastenci nášho spoločenského lyžiarskeho hnutia bez lyží sa doteperili na vlakovú stanicu v Poprade.Vo vlaku zažívame pekelné momenty.Naše mozgy majú súložné chvíle.Keď sa konečne dorazilo do Bratislavy ,rozchádzame sa v špiónskom štýle.Tvárime sa nenapadne že nikoho nepoznáme s nikým nemáme nič spoločne a rozchádzame svoje cesty turistické.Na vianočný výlet oblasti Mladej Ľubovne si nemusím vôbec pamätať lebo som všetko zaznamenal na videokamere.
Vlastne ja si ani teplý prd nepamätám?

Mexický syndróm

Hans ma nahovoril na malý pestovateľský výlet do Mexika.
Neodmietavo som jednoznačne súhlasil.Či tak ,onak som nemal čo na robote.
Po zhodách ,dohodách sme dohodli termín a miesto pestovateľského experimentalného výletu.Z grupovanie nasledovalo na Parižskom letisku "Qui n'a pas d'importance qui volent" veľmi výstižný názov.V preklade asi znamená "Kto nezaletí ten poletí".
Asi po dvadsatých minutach po štarte sa Hans spýta letušky či sa v tomto vozni dá fajčiť a prečo sa nedajú otvoriť okná.Tiež podotýkam že po pár hltov tradičnej Islandskej ponožkovici som mal pocit že plavem na pľtke v mori.
Hans začal vysvetlovať že medzi ornitológiou a urológiou nie je skoro žiadný rozdiel.Obidve vedy majú spoločný pohľad na danú vec.
Pomalým tempom sme pokračovali v triezvej debate.Hans sa priznal že čital v urologickom naučnom mesačníku "Svet onanie" do ktoreho aj prispieva ,že existuje špecialný druh chilli papričiek ktoré maju blahodarne účinky.Prezýval ich urolky.Odtajil časť svojej pochýbnej minulosti a sám na seba prezradil že pracoval ako vrchný agronóm na polovičný uväzok v nejakej dedine vo Fínsku.Po ich vodke bohužiaľ nevie upresniť kde.Experimetoval tam z cibulami všetkých rozmerov.
Pľostké,tenké,kockové,lichobežnikovo orientovane aj guľaté.
Vrátil sa zo svojou rečou k časopisom.Keď bol mladší prispieval do mladežnického časopisu "Mladý onanista".Posielal im fotograficke seriály vlastnej tvorby napríklad išlo vajce na vandrovku alebo gašparko zdoláva pahorok.Nejakým záhadným spôsobom sme potom v lietadle zaspali.
Z milím prekvapením sme sa zobudili v košíku na batožiny ,smerujúc k vozidlu miestnej taxi služby.Ich reklamný slogan bol výstižný "Jazdíme rýchlejšie ako smrť".
Hans zvolal "Hm ,no fasa z toho bude prúser zasa !".Vyfasovali sme dvoch šoferov ,jeden ktorý sa len zaúča a ten druhý ako dozor.
Po chvíli cestou ,zistujeme že šofér hladí volant ,hlada páku.Keď sme nastupovali nikto nám neohlásil že náš mladý šofér je nevidiaci.Sakra!.V plnej rýchlosti sme zletelí do miestneho veľkého jarku ,zobrali na kaputu stopujúcu stoparku.Zabrzdil nás stĺp a šofér ten sa radostne tvári ako tĺk.Hans z maximalným rozhorčením kričí "Toto nie je možne toto je v pi" v tomto okamihu slabom ,radšej som ho ovalil tramom.
Keď sa už ukľudnil a potom prebral sme vyrazili najstarším spôsobom na svete pešibusom.Cesta rovná ako výpočet mongolského žiaka študujúceho na Srí Lanke.
Konečne sme dorazili do mestečka malého.Hans sa zvítal s miestnými z čistou Islandčinou "Milý ,premilí koho ste dnes zabili".Chvála pannej orleanskej že miestný islandčinu nepoznajú.V miestnou kulturno-spoločenskom miestne ,krčma pri zalive sme trojhlasne odhlasovali doplniť kvapalinu telesnú.Z nespočetného výberu pitného menu alias troch nápojov sme asi po dvoch hodinách rozhodli si objednať chladivý koktejl.
Po hodine sme sa konečne aj dočkali.Bol teplý ako saharský prameň do ktorého stači dať sáčky z čajom.Hansovi chýbala slamka na vypitie zázračneho moku.Tak sa rozhodol konať.Chýtil stareho mexičana prezývaneho Sumo.Starých dobách vykonával to baletie prestavenie alias wrestling.Sumová žena sa pletie do vyjednávacieho dialógu medzi chlapov.Kričí ,ziape "Ty blázon starý ,prepiješ si životnú rezervu".Koniec koncom sa Sumo a Hans dohodli.Hans mu dal jeden liter islandskej ponožkovice a začal operovať metódou východných špecialistov.Strčil tri prsty do ucha a vytiahol bypass.
Hans zvolal " Už mam slamnku?".Vysterilizoval a už nasával koktejl.
Po koktejlke sme sa vybrali do výššie položených nížin hľadať rodisko zázračnej urolky.Našli sme aj ju aj jeho.Farmára ktorý z finančno-politických dôvodov prenajíma pôdu.Hans sa činí.Prenajal si pôdu a hľadá vzorného pracanta na obrábanie matky zeme.Aj ho našiel chlapec z výzorom čivavy ktorá sa stretla s rotvajlerom osobne.Postava primeraná k RTG snímky.Nastal ale problém.Na pozemku neostal ani jeden inštrument od prenajímateľa.Farmar predtým niečo splietal že keď prídu poňho tak sa bude musieť prekopať na slobodu.Sakra!Tak chlapca ktorý z profilu pripomínal ruský paragraf otočený hore nohami ,nahovoril že každý chlap na tomto boha zabudnutom svete ma silný nástroj u stehna.Keď bude strašne si predstavovať svoju lásku životnú a držať pritom pevne zvierač tak je pripravený na simulovaný beh korytnačky cez pole.Chlapec podúmal a podľa Hansových rád konal.Vyzliekol sa do nahá ľahol na zem hore chrbtom ,dole pupkom a začal orať.Hans len obzrel a povedal "Drážka je široká ,hlbka vyhovujúca.Dobre vyvinutý mexičan".
Zo slovami zasadíme a uvidíme sa dal do práce.
Po ôsmich týždňoch čakania sme sa dočkali.Medzitým Hans vykonal mierovú urologickú misiu domorodcov mexičanov ,samozrejme bezplatne.Mestečko bolo príliš malé ,za pol dňa ich všetkých vyšetril.Tak sa jednohlasne rozhodol ,keď už toho času ma tak veľa tak ich bude vyšetrovať dvakrát denne.Podotýkam že to aplikoval každý deň.Najprv mexičania sa dávali vyšetrovať dobrovoľne ,potom po dvoch dňoch ich Hans už musel naháňať s paralyzérom v ruke.Tý čo nevedeli dobre utekať sa často stavalo že boli viacnásobne podrobený urologickému vyšetreniu.
Úroda bola pestrá.Hans prezradil že použil špecialne sadeničky ktoré krížil tradičnú chilli papričku - urolku z maďarskou feferónkou.Ako jediný experimentalný pestovateľ ju pomenoval chilfén.Po hodine zberu a radosti mi začal vysvetľovať účinky tejto zázračnej papričky.
Z hľadiska biologického aspektu je to multifunkčný prostriedok pripominajúci vynález penicilínu doktorom Boďopietrovičom v Ústave zváračskom.Keď to prehltneš aj bacil vyletí.Vyčisti to všetky potrubia v tele.Špecialne antibakterialne.Ma to aj lepší praktickejší efekt.Demonštrovanie na názornom príklade.Ráno sa človek zobudí urobí tu svoju pravidelnú očistu a hodí vaňu ,môže aj sprchu.Suseda to bolieť nebude.Tu nastupuje veľký hráč neprajný ,čas.Ach bože to už je toľko hodín ,nestačí mi vyschnúť hlavička makovička.Chilfén útoči ako špecialne upravená análna čipka ,dokáže okamžite zázraky.Vložíte malú ,mate suché brčkavé vlasy.Dáte strednú vlasy sú iba suché.Dáte najväčšiu a mate afroháro.Bohovský vynález.
Naše pestovateľske maniere sa blížia ku koncu.To sa samozrejme dozvedeli miestny mexičania.Na tuto radostnú udalosť hneď usporiadali oslavu.Aj nám zabalili batožinu.
Niečo sme popili,niečo pojedli,niečo pokradli.Domorodci pretiahli sviňu.Bolo to fajn.
Zázračným prútikom sme s Hansom došli na letisko.Tam sa naša spoločná cesta začala deliť.Ja nastupujem na priami letecký spoj Mexico - Bratislava a Hans ten Mexico - Reykjavík.
V lietadle začínam zistovať že som pracujúci človek.Hm ,v práci ma očakávali už pred šiestimi týždňami.Paráda.Vôbec si z toho nič nerobím ,veď kto by chcel pracovať ako guvernér v nejakej národnej banke?
Hansove trefné očko hnedé pomýlilo si písmenka na ceduli.Z blaženým výrokom "R a S sú v tej istej abecede" tak nastúpil do lietadla a letel.V lietadle si zdriemol.
Keď vystupoval ,zistil že namiesto svojho krásneho rodného mesta sa nachádza v Sydney.
"Hmm, no fasa" riekol Hans.
Potom o pár dní mi dorazil list z cudziny. Hans píše že učí australčanov jazdiť po pravej strane a len aby sa nepovedalo tak ma informuje že je legálne v stave opilosti súložiť s klokanom.
To je super!
No momentalne si začínam hľadať novú prácu.Pomaly ale za to verne spomínam na nezabudnutelne strávené chvíle v Mexicu.

Spomienka na Telgárt

Plánoval som to skoro cele dva roky ,dovolenku vo forme pánskej jazdy.Nech si od nás naše milované polovičky trocha odpočinu.Nevedel som sa najprv rozhodnúť kam by to malo byť.Jednoduchou metodou” Hoď šipku do svokry” z nej vyšlo mesto Telgárt.Hmm ,zaujimavé. Potom som kontaktoval dlhoročného priateľa Hansa ,ktorý žije na Islande.Živý sa ako obhliadač pišulakov alias urológ.Hádam,dúfam že ho po pädesiatke potrebovať nebudem.Mal som na mysli ako doktora.Moja osobna predstava je aby zistil aké je krásne ,prekrásne , naše malé v Europe bezvyznamné Slovensko.Moje pozvanie prijal s veľkou radosťou .Položil mi ale malú podmienku či by mohol zobrať zo sebou aj Huga.Povedal som prečo nie? Tak super mám prvých adeptov.Potom som zavolal Rasťovi ,ktorý žije v Malackách.Rozprávam mu do telefónu kde a kam sa ide ,poprípade s kým a tak ďalej.Pýtal sa či náhodou nebude potrebovať cestovný pas.Odpovedal som že nie ,veď sme v Európe.Nechal som ho v pevnom predsvečení, že Telgárt je hlavne mesto Nórska.
Za záhadných okolnosti sa prislúbili Michal a Jurko.Ok ,vec vybavena.
Píše sa deň D.
Naložil som Michala a Juriho do mojej krásnej dodavky značky TAZ 1203 a svížných tempom vyrážame, smer letisko.Na letisku dostávam menší záchvat srdcový.Lietadlo priletelo pred hodinou a tých dvoch stále niet.Nakoniec sme po dvoch hodinách , konečne aj ich dočkali.
Hansova chôdza pripomínala Ľabudie jazero na Eifelovej veži a Hugo ten sa iba ironicky smial.Hugo prezradil že čo vlastne Hans vyviedlo.Ako vždy nechcene.Hans počas letu lúšti bingo.Zrazu stane zo sedadla namiesto slova bingo skríkne bomba.Babička sediaca za Hansom kričí mužných hlasom tenoristu.Terorista! V tom momente trikrát zafľekuje lietadlo a prúser je na svete.Ochranka v lietadle spacifikuje potecialného teroristu pasažiera a potom vykoná vnútorno-vonkajšiu prehliadku telesnej schránky.Hans len dodá že prvýkrát mal pohlavný styk obrateným spôsobom s gumou.Všetci nasadáme do auta a konečne vyrážame na cestu.
Preventívne otvárame fľašky z Ginom.A samozrejme popíjame aby sa ten Gin neodparil ako v tej rozprávke o troch prasiatkach.
Asi po tridsiatom kilometri necháme šoferovať Michala ,nikomu nevadí že je od pol pása ochrnutý.Boha jeho ten to ale valil v zakrutách.Mierne podguražení alkoholovým opojením ma napadla dobrá ale triezva myšlienka.Keď náhodou do toho Teldačo dorazíme mali by sme tam niečo nechať ,trebárz sálamu vyvesenú namiesto štátnej vlajky.Bude to poukazovať na našu chlapskú hrdosť a časť mužského ega.
Tak Michalovi nakažeme nech to zalomí do Nitry.
V Nitre sa nachádza skutočne vynikajúce mäsiarstvo.Volá sa to u Jedného prasiatka.
Hansovi prekladám vo forme názvu U jednej svine.Hans len jemným až lačným slovným spojením dodáva "Hmm ,užasne".Ideme nakupovať! Predavačovi vysvetľujem že potrebujem súrne mať štangľu sálamy inak sa neukojím.Tu spokojnosť som zabudol povedať.Pozeral na mňa ako na nejakého fetišistu.Po desiatych minutach som zistil že sálamu nitriančan nemajú.Sakra!
Hans aj s Hugom prišli na rýchle riešenie.Zohnali nitriančana z ulice.Šup do auta a išli sme preč.Bol trochu divný stále sa usmieval.Skúsili sme či je čerstvý ,pichaným šparadľa do ucha.Hans mu chcel odmerať teplotu ale to sme samozrejme zatrhli.Čokoladu z poťahu daš veľmi tažko dole.Tak nič.
Cesta bola úmorna.Každým kilometrom bola vyditelnosť slabšia, potom sme vymenili vodiča.Michal bol ako karburator v škodovke 120 ,prechľastaný.Hugo začal po pár litroch rozprávať aký ma skvelý život.Po pätnástich rokoch zistil že je neplodný a ma pritom tri deti.Prvé dieťa bol chlapec ,pripomínal mu Ghándiho.Druhé vietnamskú sirotu ,podotýkam že tiež chlapec.Tretie posledné dievčatko vyzerajúc ako maloletá pornoherečka z Fínska.Prezradil že on a jeho žena su stopercentný nemci,brunety.Tak si povedal tak nič.Ghándi chcel vždy cestovať tak ho nahorovil že ho dá do bóje a že chlapec obopláva celý svet.Chlapec dutý ako mak nevedel že námorna bója je pripnutá o dno mora.Druhé dieťa poslal do Vietnamu zo sloganom na tričku Nech odstúpia komunistické svine.Chudák chlapec zlynčovaliho na namestí.Nebolo to v Čine? Malej Juľke pripravil návnadu na zahrade.Nechal otvorený poklop od kanalizacie ,hodil jej tam obľubenú bábiku a potom ju zavolal.Dievčatko s pocitom strachu že príde o hračku svojho detstva spadlo do kanalu.Hugo poklop dal naspäť a tým pádom problém bol finalne pre neho vyriešení.Pevne dufajúc že všetkých budúcich neopravnených dedičov zlikvidoval sa nesmierne tešil.Tešil sa predčasne.Po hodine sa päťročná Juľka s bábikou v ruke vrátila domov.Oteckovi porozprávala ako musela plávať aj s Lilinkou medzi hnedými tyčinkami.Huga potom napadlo že o blok ďalej robia opravu kanalizacie.Sakra!
Všetci sme tak pevne počúvali že Michal ostal fialový.Hans mu vrátil zvlaštným spôsobom dych.Opytal sa či trénuje obliekanie a vyzliekanie panenky.Michal povedal ano a už dychal.
Hans sa žačal vypitovať na našu rodnú ,no poslednej dobe nie moc plodnú krajinu.
Upresňoval som mu realny stav ,ako to u nás chodí a tak ďalej.
Potom sa ma spýtal ako to bolo s tým Janošikom a či je u nás legalne ľudí vešať.
Odpovedal som mu že je to legalne.Presvedčil som ho že minulý tyždeň moja maličkosť povesila celý skautský oddiel na strom a že to bol pekný pohľad ,pripominajúci vianočný stromček zo salonkami bez osvetlenia.
Na obzore je hlavne mesto Nórska!.Zvolalo sa zo zadného sedadla.Sme tu v Telgárte.
Bolo na čase.Hladina alkoholu v krvy rapidne ubudala ,trebalo ju doplniť.
Chlapov som nahovoril aby sa chovali a rozprávali ako nemci.Nech je sranda.
Hans naladila svoj finsko-švedský akcent,ja akcent čistej mongolojištiny, k tomu sa rad pridal Jurko,Hugo ten sa tvaril ako rakušan ,Michal ten sa pretvaroval že je bratranec Mikiho Laudy s Bavorským nárečim.Ostatným som dal inštrukcie len aby prikyvovali.Z Nitriančanom som nemal žiadny problém stále sa usmieval.Keby niekto niečo pohnojil tak Rasťo ho zoznámi zo zemskou priťažlivosťou.Štýl hlava,zem.Dohodnute ideme na vec.
Do miestnej krčmičky sme vtrhli ako námorna pechota.
Dal som sa do vedenia.Vyjednaval som pre nás všetkých zučasnených s krčmarom pivečka.
Ťažkou lamavou slovečinou naznačovanou že chceme pivečka a k tomu niečo silnejššie.Krčmar to pochopil až po štyridsiatych minutach.Buď som bol taký dobrý herec alebo on mal dlhšie vedenie.Tak toto fakt už nikdy v Telgárte nezistím.
Medzitým Hans začal rozprávať svoj príbeh s praxe.Raz bol uňho v ambulancií študent z Ugandy.Mal problém chýbala mu strašne domovina.Bol neskonale smutný.Hans svojim špecialnou teoreticko-praktickou metodikou ,vymodeloval študentovi z ústroja cikacieho žirafu.Študent že je to pekné ale nie je to ono.Slon by bol lepší.Tak čari-mari slon bol na svete.Študent bol tak nesmierne nadšený šikovnosťou urológa že to chcel mať aj v cestovnom pase.Hans mu povedal "No problem".Hans sa priznal že ma kontakty na ugandskej ambasade v Reykjavíku.Takže do dnešných dní si behá občan ugandy po svete z vyfotením rozkrokom v tvare slona.Asi to bol špión,chcel asi cestovať inkognito?Alebo chcel ukázať že je poriadny.
Ako tak komunikujeme jedným očkom nás počúval starosta.Jeho výzor mi pripomínal prvú cenu v pionierskom tábore.V tej dobe pionerskej ,som vyhral červenú hviezdu na vianočný stromček.Očakával som aj kosák ale súdruh Veterník mi povedal nech myslím na Čapka a jeho dielo.Hmm,no fasa,Zapomeň.Starosta oslovil našu nemeckú turistickú skupinu.Osobne som mu vysvetľoval že SPŽ BA na aute znamená Bavorsko.Starosta sa chopil svojej životnej šance.Spravil exkurziu po Telgárte.Poukazoval,povysvetľoval,pozoznamoval.My sme absolútne jeho slová vnímali asi tak ako latrína prdel.Dostalo sa nám mimoriadneho pozvania na maturitný večierok.
Vchádzame do gymnázia svätej Agnežky,vstupnej hale je ešte cítiť vplyv minulého režimu.Obrysi písmen z polystyrénu je vidno."Zo ZSSR na večne časy".Rasťo ten len zamrmlal "To malo osloviť masy?" Tak sme posadili naše úctihodné mierne presedené pozadie na stoličky a pozeráme program.Hans ten sa vyjadrol pozitívne ,že sa dá.Ale keby to mal on zahrať tak to by bolo niečo iné.Že vraj by postačila fixka ,pár nití a zrkadielko.
Dal by dole gate a zahral Gašparkové dobrodružstvá.
Po programe budúcích študentov maturantov začalo popíjanie divného muštu ,bohužiaľ bez alkoholového.Tak toto bolo na mňa už veľa.Odskočil som do auta a doniesol pár destilátov.Keď sa na nás nikto nedíval tak sme kulili alchimistický napoj.
Po dvoch hodinách sa večierok začal roztáčať.Hans sledoval ďiane na placi a prirovnal ho somalskej pasovnici ktorá si zaumienila dietovať.Vyskočil na stôl z francuzským výrazom "La Revolución" a rozhodol konať.Jasne že sme sa všetci pripojili aj chlapci študenti.
Začal s hrou Kto je panna.Hmm,bohužiaľ už potom panna nebude.Hmm ,tie slečny čo už pannami nie sú tak budu.Musia prejsť Islandským rituálom originality.To je keď zoberiete dievčinu oblepiťe ju lepiacou páskou ,musíte samozrejme prelepiť aj nosne dierky(panny majú žriabre) a hodíte ich do vody.Našom prípade do bazéna.Ktorá sa bude hýbať čo najdlhšie vo vode ta je skutočná panna.Po tretej dievčine sa to zvrtlo ,tak sme ju vylovily.Hans vysvetloval že sa to stáva.Hovori tomu Hybrid.Plávať to vie ale nevie to dýchať pod vodou.
Tak ju rozlepil oživoval a nič.Školník zo strachom v očiach ,radšej utiekol.Michal ten si všimol že vo vedľajšej miestnosti sa nachádza elektrická zváračka.Hans na to “Skvelý nápad,nechame odpariť vodu”.Tak to pripojil na telo dievčiny a zapol.Dievčina dvakrát zasvietila a raz zadymila a bolo po starostiach.Z nadšeným Hans povedal "Dýcha" a v tom momente sme išli zapiť túto záchrannú akciu.
Zisťujeme ležerným spôsobom kam sa podel dozor.
Po chviľach sme oboch našli na toaletách.Jeden sedel na mise vo forme zoznamovania pozadia s odtokom a ta druha osoba v mene svojej viery sa modlila na sedatku.Samozrejme obaja to vykonavali v spanku.
Hugo nám navrhol miestnu prechadzku na vzduchu z odôvodnením že večierok sa o malú chviľu skončí.Pobrali sme malé relikvie á la atrament,kolieskove korčule.Keby mal nejaký študent námietky tak ho zarazíme do školskej omietky.
Ako tak ideme cestou ,necestou asi jedinou hlavnou cestou mestom.Zrazu Rasťo zatočí k malému rodinnému domu.Pred dverami strká klúče v domnení že ide domov.Po chvíli zdoru a eufórie ,vykopne dvere.Všetci ho nasledujeme.Obdivujeme ako krásne to ma zariadene.
Malým tempom protiteroristickej jednotky vtrhneme do spálne kde miestny spia.
Narazili sme na školníka a jeho ženu.Školník v strachu z intervencie sovietských vojsk zvolá "Vitajte bratia sovieti".Od samej surodeneckej lásky sme ho pohladkali v štýle kung-fu.Školník potom ostal v kúte v bezvedomí.Preventívne sme radšej z domu utiekli aby Rasťo náhodou nevykonal svoje manželske povinnosti na školníkovej manželke.
Hans na ulici nám pripomenul vlajku a že kedy už začneme vešať.Svížne sme chytili slova a skutku.Vyzliekli si nitriančana.Oči nám skoro vyleteli po zistení že ma suspenzor.Nevadí aspoň sa vyriešila otázka začo ho prichytiť a zavesiť.Pôvodne Hans chcel že za krk.Bol ochotný mu spraviť aj tracheotómiu ,popripade zohnať respirátor.Moje slovo bolo konečne ,suspenzor to istý.Hejrúb a výsi.Nitriančan ktorého sme povesili sa prestal usmievať.Ja osobne som bol v tom že je asi vadný.Neskôr sa zistilo že to bol maďarský študent herectva a nevedel ani jdeno slovo po slovensky.Hmm ,mal smolu.V tom okamžiku prichádza nočná hliadka obecnej polície.Niečo brbľu okolo rušenia nočného kludu.Hans jemným polotriezvym hlasom dodá "Keď ich nepobijeme ,tak s nimi popijeme".Začala mala indianska hra Spacifik.Policajta sme spacifikovali a priviazali o jabloň.Niekto mu strčil špinavú ponožku do úst aby zbytočne nekričal.Zasran jeden.Policajtka ta to mala lepšie.V štýle starého českého filmu z protagonistkou pomenovanej podľa saxofónu.Na ten film sa velmi dobre pamätám volal sa "Košťe v dívce".Zarazili sme jej metlu do pozadia a zo slovami "Bosorka leť,leť" sme sa s ňou rozlúčili.Nech sa nesťažuje dostala indiansku voľnosť z bonusom.Môže doma aspoň zametať z metlou.
Michal dostal slinu nevídaného rozmeru na víno ,takže že dobre.Zvolil som smer čerpacia stanica.Bohužiaľ bola zatvorená.Rasťo a Juri problém z nadhľadom vyriešili.Zrazu bolo otvorene.Šikovný chlapi.Hugo preborník v extremnych športoch si zaumienil že nám ukáže Raketku.Obul si korčule,natankoval palivo do análneho otvoru.Hans priložil ruku k dielo,strčil prskavku a zapalil.Neskutočne!Hugo dosiahol kozmickú rýchlosť.Chlap z nemecka to trocha precenil keď zabudol na padák.No neviem či ho niekto zastaví? Prinajlepšom mu dojde palivo.Hans nám potom o par týždňou podal informácie že Hugo odbočil pri hlavnej križovatke do ľava smer Kamčatka.Tam sa niekde končí posledná známa stopa.Opýtal som sa odkiaľ ma tieto informácie.Prezradil že ma kontakt v bývalej východonemeckej kontrarozviedke umiestnenej v Stuntgarde s kodovym menom "Apfelstrudel".Niečo ešte splietal o reinkarnacii nejakej Štazy ale toho už nik nečuval.
Telgártske letne noci su moc chladne.Indianským spôsobom sme zahriali celé mesto.
Aplikovaným sloganom "Budujeme lepšie zajtrajšky" ,sme podpalili Telgártsky kostol sväteho Imricha.Pekná to bola pamiatka z konca osemnásteho storočia.Hmm.Iba bola.
Dobrovolný zbor hasičov sa snažil uhasiť našu pekelnú fatru.Hans s kríkom spustil že nám nikto radosť nepokazí.Len trošičku sa pohral z hadicami.Hasiči si ani nevšimli že namiesto vody z pripojky tečie benzín.Vznikol nadherný plameňomet.Polovička dobrovolníkov bola mierne až do zlatova prepečená a ta druhá sa na to vykašlala.Tých sme potom opili ,aby sa nepovedalo že sme lakomí.Hans len zadrel že tý čo sa opalili mu maju poďakovať.Momentalne týmto rýchloflambovacím opalovaním ,ušetrili finačne prostriedky na dovolenku v turecku.
Medzitým začina niečo frfľať Michal ,že je blonďak a chcel by mať aj modre oči.Hans,chýrny to človek,špecialista.Povedal "No problem".Predsvedčil Miška že ma pri sebe zazračne kvapky Islandkvap z rodnej domoviny ,ktore jeho malicherný problem vyriešia.Pokvapkal a bolo.Spýtal som sa nesmelo čo to vlastne je? Odpoved bola rýchla.Atrament.
Michal to je dobrý chlap.On sa ale blonďakom nenarodil ,on sa ním stal.Raz ked išiel testovať nové športové auto,vtedy vedel aj hýbat nožičkami podotýkam.Za zahadných okolností sa mu zablokovali brzdy v stošestdesiat kilometrovej rychlosti.Ževraj urobil prehliadku cez čelne sklo.Mam pocit že sa aj matematicky trošičku preratal.Nakoniec spravil obhliadku karoserie zo spodnej strany.Od tohto štastneho zažitku stale sedí a hladka si svoj dezen na vozíku.Ach ano,tie vlasky sa same prefarbili.On sám to berie s humorom že kraviny sa vytlačili z hlavy von.
Z diaľký je vidno modre blikajuce svetlo.Hans je uplne očarovaný, že by mobilna diskoteka? Nie.To len špecialna rýchlozasahova jednotka poslana zo Sološnice.
Hans s kľudom mongolskej veveričky vraví "Ked ich nepobijeme ,tak s nimi popijeme" a ide sa ďalej.Policajna jednotka padla za svojú vlasť.Všetci prislušníci policajneho zboru sa zoznamili v alkoholovom opojení s asfaltom.Keď človek vyliezol na strom a pozrel nadol ,tak vydel pohľad pripominajúci detske puzzle s motivom Titanicu pre nevidiacich.Mesto žijúce tuto noc vo vire nemeckeho strachu ,povolalo armadu na pomoc.No hold armada došla.Rasťo len zvolal ,Jaj bude pruser.
Hans nás ubezpečoval že podľa jeho psychologickeho nadhľadu ,urologickeho pohľadu a reprodukčnej strategie sa nemože vobec nič zle stať.Z vycerenými zubami a kyslým usmevom talianskeho bobrika Ber Lusconiho ,povedal zas tu slavnu večne ovenčenu vetu "Ked ich nepobijeme ,tak s nimi popijeme".V tomto pripade mi bolo jasne ako správa u patológa že ešte budem žiť.
Armada padla za vlasť a vlasť musela padnúť za armadu.Vojaci mali moc trvdý korienok.
Niektorí sa opili do maxima a ty silnejší len pripili.Chudák Michal pomýlil si ho z ruským tankom.Kapitán z vojenským triezvym zmyšlaním dedukoval.Ma kolečka?Ma.Vie mériť?Vie.Tak je to tank.
Hans sa do debati zapojil že načo im bude tank ,ktorý má sýce kanon ale nefunkčný.
Bolo by dobre ho radšej vyradiť.
O trištvrte na päť,armada podlahla našej alkoholovej ofenzíve.Nastalo ticho ako u hrobníka.Je načase si zdriemnúť.
O ôsmej hodine rannej ,stredoeuropskej začali nám sa otvarať kožkové okenice,spisovne viečka.
Nastal menší problém.Nevedeli sme, kde zmizol Hans? Po pol hodine bol lokalizovaný v hniezde kde nazorne ukazoval bocianom ako treba plodiť potomstvo.Naš urolog sa tomu vyjadril stroho ale vystižne.Bolo to jeho prve stretnutie tretieho druhu.Citil sa medzi svojimi.
Potom prišlo to lepšie.Boli sme nesmierne očarenný krásou zasnežených hôr a pastvín v auguste.Praktický nie je sa ani čomu čudovať.Hasiči,policajty a ani armadny dostojnici tuto noc z traviacimi problemami neobstali.Ked nevedia piť ,tak nech nepijú.Ale nám to urobilo taku tu nefalšovanú detsku radosť.Hor sa lyžovať.
Michala sme spuštali zo strechy,bohužial v zápale sme si nevšimli že ceste stojí hromozvod.Tak letel.Hm ,nie je to prvýkrát.Michal potom žačal na nás nadavať a že sa na nás vyse.ie.Hans ho skľudnil výhražkou ,pokiaľ sa neskľudny tak mu nasadku stomy napojí na kompresor.Michal s malím ponižením a veľkou ctou, radšej odkračal smer domov.Pardon ,odviezol sa.No viac sme ho už nikdy nevideli.Zle odbočil u križovatky pri Komarne.Niečo sa šuškalo že žije v tom meste.Pan boh ma potrestal že malo pijem.V maďarsku to mesto.U nás dosť známe jedlo.Zloženie toho jedla si pamätám,smotana,kapusta,bravčove aj knedla sa k tomu dáva.Jaj!Už viem Perkelt.Ano.Žije v Perkelte.Po snežných radovankach nastal problem z dopravou.Na včerajšom večierku som študakom natlačil kaleráb do hlavy že moje auto je pamätne.Husák a Brežnev v mojom autičku fajčili hašiš.Tá mladež.Horšie je ,že to všetko zhtli.No ale auto mi ukradnúť nemuseli?
Rasťo sa ponukol že vybavý odvoz.Že dobre.
Na samom začiatku mesta býva jeden deduško.Pripominal mi toho kresleneho z večernička.Kto vie možno je to on? Hans a Rasťo silne začali s ním vyjednavať o vozidle.Nakoniec to pre nás vyhrali, stareho dedka aby nedrízgal kraviny radšej opili.Nevedeli že je nemí.Nikoho vôbec nezaujimalo že deduško je uplne paralizovaný.Jedine čo dokaže je hýbať očkami a ovladať jeden prst.
Tak sme usadili svoje pozadia do elektrickeho invalidneho vozika.Hor sa! Smer železnična stanica.Z Hansom som mal važnu debatu o dedkovi.Hans sa vyjadril keď sa niekto hra na Stephena Hawkinsa tak je poriadný zasran.Po chvíli radostnej žačal vozík rapľovať.Hans sa výjadril pokiaľ nedojdeme do zeme zasľubenej alias kolajka čo vedie do Bratislavy tak sa vráti peši do Telgártu a dedka naučí odzemok po portugalsky.To znamena vymlati ho ako žito.
Po troch utrapných hodinách sme konečne dorazili na stanicu.Invalidný vozík sme prenechali malemu chlapcovi ktorý lízal roztapajucu sa zmrzlinu.Prečo chlapcovi?
Keď nevie lízat nech radšej jazdí.Do dnešných dní neviem čo tím Hans myslel.
U okienka na stanici som kupil štyri cestovne lístky do Bratislavy.Dostal som zľavu.
Normalne som ostal obarený štastným že sme ostali iba štyria.
Vo vozni vlakovej súpravy sa spoločnými silami začalo rozoberať téma Huga a jeho ženy Elke.Ako sa chudera žienka vyrovná zo stratou svojho milovaneho muža.Pissinger alias Hans nás ubezpečil že to bude prebiehať ako počasie.Miestami zamračene ,občasný dažd a potom slnečne.Z otvorenými ustami a pohľadom nemej panny pri suloži sme hladeli na Hansa.
Ten vysvetli situaciu u Huga doma ,pripomenul jeho ženu ktora stale pestuje zaletnicku povahu a lá vetromľahká.
Navnadil nás na scenar keby ho nahodou nenašli po dlhej dobe.No hold ,nebožtík.
Muž ,pracujuci ako konzul na ministerstve odovzdava papiere o zosnulom Hugovi H. pani manželke s nejakým tým štandartným obkecom "Je nám ľuto a bla, bla, bla,...,.".
Neblahý pohľad na vdovu ,ktorá sa veľmi ale veľmi ťažko drží na nohách.
Kútik jej mierne škľbká ,oči nezastavitelne slzia.
Jemným kmitavým hlasom povie "Konečne som sa ho zbavila" , z úsmenom na tvari čo po smutnej tvarí hneď zažiaril, popadá Julku a obidve si to idú poriadne užiť do Disneylandu s Micky Mousom.
Zas nám ostal nemí výraz na tvárach.
Ešte odhalil že Hugo bol jediný dedič po tete Etele.Rasťo skríkol "Etela !".Ano,ano.
To je ta Etela čo nemcom počas druhej svetovej z koncentračneho tabora,rovno zo strechy zletela.Potom ju hladali všetky vyzvedne služby v domnení že je špionka.Hovorím všetky.Americké,Sovietské potom Interpól,Španielský Medzipól,Turecký Monopól a nakoniec aj kladný a zaporný pól.Úplna zverina.
Pod falošnými dokladmi sa usadila v Hornom Gratzi.Napisala zaveť a zrazu skonala za zahadných okolností.Niektorý rozpravali že sa utopila v slepačej polievke z rezancami.Další zas vraveli že išla upiecť koláč a pridusila sa plynom v elektrickej rúre.Tá druhá variant je pravdepodobnejšia.
Z toho nemého výrazu dostávam už krč.
Konečne sme dorazili do Bratislavy.Na hlavnej stanici sa lúčime objímaním zo slzami v očiach.
Nadherný pohľad ako gayfest v Londýne.
Po pár mesiacoch mi Hans dal echo ,kde sa nachádza moje autičko.Moj krasný voz bol vystavení ako relikvia z dob minulých v Berlínskom narodnom muzeu.Pri aute bola ceduľa s krátkou historiou že Straníci bývalej strany komančou tam chodievali doňho kadiť a fajčiť hašiš.
No,fasa.Moje auto bola pojazdná kadibudka.
Ani ma to auto moc nemrzí ,veď mám krásne spomienky z mojimi dobrými kamaratmi na Telgárt.
Žena sa ma stále do dneška vypituje ako to vlastne vtedy bolo.Z úsmevom jej poviem Ulrichov výrok.Kto je Ulrich? Dobrý priateľ Hansa.Ulrich žije v Oslu a mýslí si že je islanďan.
Ulrichov výrok:

"Keď sa chlapi stretnú a niečo popijú tak to stoji za to".

Islandska chlapska parta

Porozprávam vám o nášej islandskej parte.
Začnem asi predstavovaný mojich najlepších kamarátov.
Flod vyzeral ako prenatálnej plod.Sused Karol,to je ten čo ma na guľkach nádor a jeho švagor Števo prezývali ho evo.Z profilu pripomína trochu slepé črevo.Sme sa stretli jedného žiarivo zasneženého dopoludnia v júli u svojho doktora Hansa,ten mal prezývku luft.
Večne v niečom lietal.Raz keď bol omylom označený políciou ako narkoman.Na to si všetci veľmi dobre spomíname, šnupal prach z vysávača.Potom mu vyleteli očká z dúlok.Keď sa chlapi stretnú a niečo popijú tak to stoji za to.Skoro vtedy prišiel o licenciu.Sám o sebe hovoril že je špecialista.Druhýkrát ked sa hral na predavača na ulici zo sloganom "Perník vám zmení svet".Zabudol tam dopisať slovne spojenie s lekvárom.V alkoholovom opojený nám davnejšie vysvetloval metodiku vyberania nosných mandli cez analny otvor.Veru šikovný.Dodnes som to nepochopil úplne.Tak po dvadsiatom pohariku islandskej palenej ponožkovici.Si nič poriadne nepamätám.Raz som mal také okno že sa dalo rozbiť kladivom.Ach tie zle spomienky.Idem vysypať smeti,stretnem sa z našimi mládežníkmi dáme pár poharikov a zrazu dostanem takú cez papuľu od ženy,ktorá mi tak hnusne nadáva že kde som bol celý mesiac zo smetiakom.Z mylím ,nemýlim pohľadom večného zamyslenia som vydal jednu jedinú triezvu vetu "Ach ten čas letí".
Flod ten sa živý ako predavač elektronických zariadení pre ženy,nejaká značka Robentseen.Ja som vždy vravieval že ty holanďania do všetkého strkajú hlavu ale nikto ma nepočúva.Stále budem tvrdiť že Lenin bol preoperovaný tuleň s bobrom na tvari.
Karol ten sa živý ako pracovník čerpacej stanice tu unás.Sakra neviem si spomenúť na názov.Nevadí.Ja ho osobne obdivujem ako sa vysporiadal s tým malým tretím.No viete.No,no varlatom.Sam tvrdí že mať jedno rezervné nie je na škodu aj keď vyzerá ako tvar sochy z veľkonočných ostrovov.Hovorí že keď ho pohladká, dokáže sa guľka aj usmiať.
Števo to je domáci kutil na dôchodku.Robil kapitána na tureckej obchodnej lodi Ďzengymamrad.Ten preplával prisahám k bohu aj Saharu.Taký to bol kapitán.Trošku sa s nim ale príroda vyhrala,keď naňho padla tehla v dvoch rokoch.Od tej doby že vraj tak skvelo vyzerá ba aj kokce.Doteraz som si to ani nevšimol.
Konečne prišiel rad na mňa.No ja som vodič mestskej dopravy.Tie štyri zastávky ktoré meste mame poznám po spamäti.To je asi všetko čo si z prace pamätám.No, vo voľnom čase vypaľujem ponožkovicu.
Čo je ponožkovica.Silno palivo-žieravé alkoholové ,napojové s prichuťou plesnivého syra zo strednej Európy alias lahôdka.Robí sa to z trojtýždňového materiálu,vzniklo to v baniach v pracovnej obuví.Destiluje sa to minimalne desaťkrát.Upozorňujem personál že musí použivať plynovú masku z druhej svetovej.Bez nej som to skúsil vyrábať ale jeden poriadny nádych a bol som tri dni v kóme.Neoplatí sa riskovať.To je asi všetko o mojom alkoholovom kulinarstve .Prečo sa stretávame u Hansa.To sú tie naše islandske ľudovo-olympijské hry u urológa.Napríklad Hod do diaľky bažantom,Beh cvrčkom cez prekážky (prekážka sú nožnice),šermovanie bez ochrany ,a tak ďalej.
Hmm.Niečo podozrivé sa deje?
Teraz sa poriadne rozpamätavam že žijem v Oslu,som v pivnici z neznamimy ľudmi a strašne mi treští v hlave.
Sakra !!!
Ja nie som Islanďan.